POVAŽSKÁ BYSTRICA. V galérii si môžete do 9. marca pozrieť práce dvoch architektov vzdialených vekových kategórii, Stana Tomana a Mareka Turošíka. Zistíte vďaka nim ako sa v meste projektovalo v minulosti, napríklad sídlisko Rozkvet a tiež si môžete popozerať rôzne návrhy, ako by sa mohlo mesto vyvíjať architektonicky ďalej.
Nechceli satelit
Stanislav Toman je starší architekt, ktorý má na výstave svoje práce. Keď prišiel v minulosti pred takmer štyrmi desaťročiami do Považskej Bystrice, mala asi 20-tisíc obyvateľov. Úlohou tímu, ktorého bol súčasťou, bolo rozšíriť mesto. „Snažili sme sa vyhnúť tomu, aby sídlisko zostalo ako satelit. Napríklad ako Nová Dubnica k Dubnici nad Váhom. Zvyklo sa to takto robiť. Inak sa však rozvíjala Žilina, kde sa postupne nadväzovalo na staré mesto a pribúdali Hliny I.,II. až VIII. A tak vzniklo kompaktné mesto. Aj my sme sa snažili rozšíriť mesto čo najbližšie k centru,“ spomína si Stanislav Toman, ktorý bol vtedy ešte mladučkým architektom. Dodáva, že život ukázal správnosť ich cesty.
Ako ho zastavať a problémy
Architekt Toman si tiež spomína si, že mali holý kopec nad mestom, ktorý museli zastavať. Riešili ako. „Nakoniec prešiel náš návrh obvodového obostavania,“ dodáva. Stavať však v takomto teréne sídlisko nebolo rozhodne jednoduché. Objavilo sa veľa zložitých problémov. Napríklad čo so stabilitou kopca, tiež boli polemiky, ako riešiť vykurovanie. „Dobré bolo, že sme presadili napojenie na tepláreň a nerobili blokové kotolne. Tým by sme zasmradili celý kopec,“ spomína len niektoré z problémov architekt Toman.
Kaplnka a jej záchrana
Perličkou je, že pri výstavbe sídliska mala ísť dolu aj Kaplnka sv. Heleny. Architektom sa však podarilo stavbu zachrániť. Pomohla aj malá lesť, aby obhájili dôležitosť jej existencie. „ Keď som sem prišiel a videl ju, nedalo mi to. Bola síce vybrakovaná, zničená, ale mala dobrú strechu a vedel som, že sa dá zachrániť. Tak sme bojovali za zachovanie,“ hovorí Toman. Argumentovali vraj v tom čase všeličím, ale najväčším argumentom bolo, že kaplnka je pevný orientačný bod. Vojaci vedia, čo to je a akú má funkciu, prečo sa takýto bod nesmie odstrániť. Bola to vtedy jediná stavba na kopci.
Uvidíme, čo bude ďalej
Z toho, čo nájdu ľudia nakreslené na výstave na obrovskom výkrese ako sídlisko Rozkvet, sa realizovala len polovica. „Polovica čaká na dokončenie a mrzí ma, že sa nepostavilo všetko. Som však šťastný, že vidím aspoň niečo. Mnohí tvorcovia urbanistických návrhov sa totiž vôbec nedožijú ich realizácie,“ hovorí Toman s tým, že najkrajšie plochy zostali a budúcnosť ukáže ako sa dokážu pri nových technológiách zužitkovať.
Riešenie centra mesta
Marek Turošík je mladý architekt, ktorý skončil štúdium len nedávno. Pracuje teraz v architektonickej kancelárii profesora Pásztora v Košiciach. Už ako študent sa zaoberal riešeniami pre Považskú Bystricu, teda pre mesto, kde sa narodil a dlho žil. „Napríklad námestie v centre mesta, to je moja bakalárska práca. Už na škole som sa snažil riešiť problémy mesta, ktoré ma trápili. Považská Bystrica nemá centrum. V mojom architektonickom návrhu sa ho snažím nájsť. Pokúšam sa obnoviť stratené súvislosti historického mesta, aby ľudia mohli zažiť atmosféru z minulosti, teda atmosféru domov so sedlovými strechami. Tiež priblížiť ľudí k riečke, pretože už názov Považská Bystrica pochádza z Váhu a riečky Bystričky, čo je Domanižanka,“ hovorí mladý architekt. Jedna výrazná budova v návrhoch je inšpirovaná históriou, I.W. Kráľom a išlo mu aj o prepojenie s prírodou.
Pri fontáne
Marek Turošík je rád, že sa konečne začalo v centre mesta, konkrétne pri fontáne, niečo diať, že sa mesto posunulo ďalej. „Počas výstavby fontány som sa snažil angažovať a tiež som písal poradné listy, aby to dobre dopadlo,“ hovorí Marek Turošík s tým, že aj on vytvoril návrh na riešenie tejto plochy a to pre potreby cooltajneristov. Tí výrazne zasahujú do kultúrneho diania v meste a chceli tu tiež mať svoj program. V návrhu sa snažil vytvoriť zázemie, ktoré by bolo pozadím k hlavnému súsošiu fontány, ktoré je epicentrom priestoru. V návrhu je aj zaujímavé prestrešenie.
Veľký potenciál
Mesto Považská Bystrica má však podľa Turošíka okrem centra mnoho zaujímavých lokalít, ktoré by sa mali rozvíjať, majú totiž obrovský potenciál. „Máme napríklad hrad a dva kaštiele a hneď na druhej strane Váhu Manínsku Tiesňavu, Kostolec, Bosmany. To sú nadregionálne významné prírodné bohatstvá. Tie keby sa spojili, mohli by vytvoriť uzol pre obyvateľov mesta, aby sa mohli rekreovať a prilákali by určite aj turistov mimo mesto či Slovensko. Nestačí však vybudovať len lávku, ale riešiť priestor trochu komplexnejšie. Dva póly treba priblížiť tak, aby vzniklo niečo príťažlivé,“ hovorí Turošík.
Vyhliadková veža
Už ako architekt košickej architektonickej kancelárie vytvoril architekt Turošík zaujímavé dielko, ktoré určite upúta hlavne považskobystrických turistov. Ide o vyhliadkovú vežu na Veľkom Maníne, ktorú si môžu tiež návštevníci výstavy pozrieť. Mladý architekt v súvislosti s ňou hovorí. „Zatiaľ je to len štúdia, ale verím, že sa bude pokračovať ďalej.“
