POVAŽSKÁ BYSTRICA. V piatok večer kráčal bolo škaredo. Padal nepríjemný, studený, mrznúci dážď. Ulicami mesta od pamätníka až po kultúrny dom napriek tomu kráčal dlhočizný zástup ľudí. Ticho, dôstojne. Boli v ňom dospelí, mladí, starší aj tí najstarší, tiež deti, dokonca niekoľko ľudí s barlami. Prišli vzdať hold zavraždenému novinárovi a jeho priateľke, no nielen to.
Pre slušného človeka strašné tu žiť
Pri pamätníku si ľudia vypočuli niečo o živote a práci dvoch mladých ľudí, ktorých prepadli v ich vlastnom dome. Tiež o skromných túžbach, snažení,
Na pochod za novinára a jeho priateľku prišlo asi tristo ľudí Čítajte plánoch do budúcnosti, ktoré sa už sa nikdy nenaplnia.
Ako veľmi bolestnú pociťovali vraždu Jána a jeho priateľky Martiny hlavne účastníci, ktorí majú deti či vnúčatá v ich veku. „Toto už musí jednoducho skončiť veci, ktoré sa tu dejú. To predsa nie je normálne. Veď hrozným spôsobom zomreli dvaja mladí ľudia,“ povedala Gabriela Galasová.
Pri spomienke na udalosť sa jej zlomil hlas a v očiach mala slzy. Ďalej doplnila, že je hrozné pre slušného človeka žiť v tomto štáte. „Čo sa deje, je strašné, ľudia sa zase boja. Sú neustále zastrašovaní,“ povedala veľmi otvorene. Dodala, že strach je veľmi zlý radca. „Aj keď sme sem išli v autobuse, vypočuli sme si rozhovor dvoch ľudí, ktorí konštatovali, že sem príde málo ľudí, lebo sa budú báť,“ prezradila pani Gabika.
Nečakali takú účasť
Nestalo sa. Strach ľudí nezastavil. Plocha pred pamätníkom bohato zaplnila. Po krátkych rečiach organizátorov putoval dlhočizný zástup ticho a veľmi dôstojne ulicami až pred kultúrny dom, kde zapálili sviečky. Niektorí niesli kahance celú cestu aj v rukách.
„Vôbec som nečakala takú účasť,“ povedala hlavná organizátorka podujatia Iva Semančíková s tým, že sociálne siete nie sú celkom spoľahlivým prostriedkom na šírenie informácií. Oznam o pochode nedávali navyše veľkým predstihom. „No a tiež je naozaj veľmi zlé počasie. Aj napriek tomu množstvo ľudí obetovalo domácu piatkovú pohodu, za čo som im nesmierne vďačná. Je to veľká podpora dvoch mladých ľudí aj ich rodín. Tiež signál, že ľuďom nie je jedno, čo sa deje,“ doplnila.
Toto ho už šokovalo
Manželia Bednářovci prišli na pochod nielen pre pietnu spomienku, ale aj preto, lebo sú sklamaní, kam sa uberá naša krajina. „Nie sme spokojní s tým, čo sa na Slovensku deje. Je nám veľmi ľúto, čo sa stalo mladým ľuďom. Veď to mohli to byť naše deti,“ skonštatovala pani Bednářová.
Pietna spomienka na zavraždeného Jána Kuciaka a jeho partnerku v Púchove Čítajte Jej manžel sa vrátil do minulosti a povedal, že vedel o všelijakých svinstvách, ktoré sa diali v jednom podniku, aj že korupcia bujnie, ale to čo teraz vyplávalo na povrch, je už priveľa. „To už ma naozaj šoklo a myslím, že asi každého,“ povedal.
Treba pripomínať aj strach o krajinu
Boris Dubík je ešte mladý, dvadsaťročný muž. Prišiel aj s partiou svojich kamarátov. „Chceli sme vyjadriť sústrasť rodinám a ľútosť nad tým, čo sa stalo,“ vyjadril sa s tým, že toto by sa nemalo vôbec diať, nikde a nikdy. „Dúfam, že sa čin len tak nezametie. Treba poriadne pripomenúť teraz ,aj neskôr, čo sa vlastne stalo,“ dodal.
Muž v stredných rokoch, Juraj Smaha, sa bojí, aby sa nevrátili temné časy mečiarizmu. „Chcem, aby sme boli slobodnou krajinou, za ktorú sa nemusí nikto z nás hanbiť. Aj preto som prišiel,“ dodal.
