PAPRADNO. Ďalší postup folklórnej skupiny Podžiaran v súťaži Zem spieva závisí aj od hlasovania divákov. O štyroch postupujúcich do veľkého finále z každého semifinálového kola rozhodujú totiž práve oni. Všetko sa bude rozhodovať už túto sobotu.
Dolina, ľudia a ventil v piesni
Papradno leží v doline, ktorá je špecifická. Hlboká, divoká, miestami až neprístupná v menších roklinách, ktoré sa hlboko zarezávajú do hustých lesov. Ťažko zo seba niečo vydá, treba to tvrdo dorábať, dolovať. Život tu nemali ľudia jednoduchý, na reči nebolo času. Bolo treba ťažko robiť na každodenný chlieb. Ponosy na tvrdý život zostávali niekde hlboko ľuďom vo vnútri a vyplávali na povrch až v piesňach. Tie sú plné emócií, ktoré boli v človeku hlboko uväznené a o to nástojčivejšie sa potom derú v piesňach von. Vo folklórnej skupine sa ich snažia zachovať v tej najčistejšej, archaickej podobe, tak ako ich spievali staré matere či otcovia a dedovia.
Čo najviac od srdca, tak po ich
Špecifickosť papradnianskej piesne ocenila aj porota v súťaži Zem spieva. O jej ďalšom postupe v súťaži však rozhodnú hlavne diváci. Folkloristi z Podžiaranu urobia všetko čo dokážu, aby ich zanôtili čo najlepšie. „Všetci sme na sobotu nachystaní. Už sme našťastie po chorobách, lebo sme boli dosť paralizovaní. Aj predvčerom sme sa stretli,“ hovorí speváčka Ema Šmulíková. Hodnotenie porotcov v súťaži ich veľmi potešilo, povzbudilo. Prišla im však aj jedna šokujúca SMS. „Známy folklorista nám o tri dni poslal SMS, že sme vraj boli hrozné A ešte to niekoľkokrát zopakoval. No a nakoniec dodal, že sme boli hrozné, lebo sme rozplakali takého veľkého chlapa. Je to naozaj kus chlapiny a veľmi sa mu páčilo, čo sme previedli,“ smeje sa speváčka Podžiaranu.
Teraz zabojuje viac hlasov. Keď by vraj nepostúpili, nič sa nestane. „Ale urobíme všetko preto, aby sme zaspievalo čo najviac od srdca, tak po našom,“ dodáva Šmulíková.
Ako kedysi
Umelecká vedúca Podžiaranu Lenka Jandušíková hovorí, že na súťaž odchádzajú už dnes, lebo musia absolvovať kamerové skúšky. Už spätná väzba po prvom vystúpení Podžiaranu bola podľa vedúcej zaujímavá. „Viacerí ľudia mi hovorili, že si neuvedomili, čo doma v Papradne máme. Čo nám zostalo po starých rodičoch a aké je to vzácne. Brali to ako niečo bežné. Veď čo ... Prišlo sa na oslavu, babky spievali. Normálka. Tak to má byť,“ hovorí Jandušíková. Dodáva, že až po tom, ako spieval Podžiaran v televízii a počuli hodnotenie porotcov, vtedy si ľudia uvedomili, že majú niečo, čo je iné ako inde, typické hlavne pre oblasť Javorníkov. „Máme šťastie, že žijú ešte mnohé naše babky, ktoré stále spievajú. Pustili rady aj mladých medzi seba. Odovzdali nám ochotne, čo si zapamätali. Nemáme tendenciu posúvať pesničky niekde inde. Chceme ich zachovať také, aké boli kedysi,“ hovorí umelecká vedúca. Podžiaran nič neštylizuje, spieva sa starosvetsky. „Niekto môže povedať, prečo spieva prvý hlas len jeden či dvaja speváci. Ale u nás je to tak. Základ je druhý hlas. Toho sa držíme, aj sa budeme držať,“ hovorí Jandušíková. A tak je to dobre, lebo to je ich.
Možno chytí za srdce aj mimo región
Po vystúpení v televízii sa ozývali aj rodáci z Papradna z iných kútov Slovenska a boli aj slzy dojatia pri spomienkach na rodnú obec. „Keby sme postúpili, išlo by o krásne ocenenie všetkého, čo robíme a veľmi by nás to potešilo, A keby naše pesničky chytili za srdce aj ľudí mimo región, boli by sme šťastní,“ hovorí Lenka Jandušíková. Nuž, ako ich poznám, tak Papradňani sú majstri prekvapení, takže majú isto niečo zaujímavé pripravené.
