Streda, 18. júl, 2018 | Meniny má Kamila

Putovanie v znamení slivky

Máte radi chuť slivkového lekváru alebo vôňu slivovice? Čo takto vydať sa do metropoly sliviek, ale aj do jedného z centier Slovákov v Maďarsku – do Sarvaša?

Kiapeškári pred Slovenskou základnou školou v Sarvaši.(Zdroj: Pavol Vitko)

Na deviatej ceste za slovenskými krajanmi žijúcimi v zahraničí ho navštívilo kvarteto kamarátov z občianskeho združenia Kiapeška Malé Lednice. Mimochodom – vo svojom znaku majú usmiatu slivku.Srnka, Líška, Hruška, Mlynár, Sklenár, Valach, Pecník či Hraško. Keď na sarvašskom cintoríne čítate mená na náhrobných kameňoch, máte sčasti pocit, ako keby ste boli na Slovensku. Veď srnka sa po maďarsky povie őz a líška je róka.

Nuž, v roku 1722 tu boli Slováci v podstate všetci. Prvých 31 rodín sa sem prisťahovalo zo Zvolenskej, Novohradskej, Hontianskej a Peštianskej stolice v roku 1722.

Článok pokračuje pod video reklamou

Podplukovníkovi Slováci

„Následkom tureckých vpádov bola stará osada Sarvaš, čo v maďarčine znamená jeleň, úplne vyľudnená. Po vyhnaní Turkov z Békešskej stolice cisár Karol III. daroval podplukovníkovi a barónovi Jurajovi Jánovi Harrucknerovi za dlhoročné zásluhy tunajšie územie, ktorý ho osídlil Slovákmi,“ spomenula Anna Franková, predsedníčka Slovenskej národnej samosprávy v Sarvaši.

Za úrodnou pôdou a oveľa ľahším živobytím sem utekalo aj nemálo ďalších sedliakov od svojich zemepánov z iných častí horniakov. Napokon, na cintoríne je aj meno Považay. „Dnes má naše mesto oficiálne okolo 17-tisíc obyvateľov, ale v skutočnosti to bude aj o vyše troch tisícok menej, pretože po krachu tunajších fabrík veľa ľudí odišlo za prácou, hoci tu ešte majú trvalý pobyt,“ konštatuje nie najveselšie pani Franková. „Odhadujem, že spomedzi Sarvašanov môže byť okolo 4-tisíc Slovákov. Aspoň čiastočné slovenské korene ich má azda 80 percent. No keď bola pred štyrmi rokmi registrácia, prihlásilo sa nás k slovenskej národnosti iba 520.“

Prečítajte si tiež: Podžiaran z Papradna zabojuje opäť v známej folklórnej súťaži

Je to podľa nej istý konformizmus a hlavne tí starší majú azda aj nejaké obavy. Stále živý a dokonca stúpajúci záujem o slovenské korene však najlepšie dokumentuje tamojšia slovenská škola.

Skvelá škola

„Som veľmi milo prekvapený vysokou úrovňou vašich vyučovacích priestorov a mimoriadnym nasadením učiteľov či vychovávateľov,“ povedal kiapeškár Vladimír Hucík. Mohol porovnávať, veď vyrastal v malolednickej učiteľskej rodine a istý čas bol vychovávateľom v Detskom domove v Domaniži, na učilišti v Lednických Rovniach či v Domove sociálnych služieb v Nosiciach. Zuzana Nemčoková, riaditeľka Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši, sa usmiala. Veď ich škola, ktorú založili v roku 1949, bola ešte v 60. rokoch iba štvortriedna. V roku 2000 mala 227 žiakov a 87 škôlkarov, dnes už má 402 žiakov a 99 škôlkarov. „To, že máme takú modernú školu, je veľkou zásluhou najmä mojej predchodkyne Zuzany Medveďovej, ktorá ju viedla 23 rokov a na jej obnovu či vybudovanie nových objektov doslova vyboxovala od maďarskej vlády milióny. Pravda, aj s pomocou pána primátora Michala Babáka,“ s uznaním spomenula pani Nemčoková.

A aj keď sú v mestečku ešte tri ďalšie školy, o tú slovenskú, kde sa učí dvojjazyčne, je najväčší záujem. Svoje deti sem posielajú aj mladé rodiny, ktoré už po slovensky nevedia, no slovensky hovoriaci boli ich rodičia či starí rodičia. Dnes majú túžbu, aby sa slovenčina dostala opäť do krvi tým najmladším z rodu, hoci s jazykom svojich predkov prišli doma do styku len okrajovo. „Vlani približne polovica našich ôsmakov absolvovala štátnu skúšku zo slovenčiny,“ hrdo sa pochválila riaditeľka.

„To, že slovenská škola dokáže svojou kvalitou konkurovať v inojazyčnom prostredí ostatným školským zariadeniam v meste, je skvelé a hodné úcty,“ s uznaním konštatoval Peter Sádecký a za kiapeškárov odovzdal riaditeľke školy Zuzane Nemčokovej dve knihy o Malých Ledniciach, ktoré vydalo ich občianske združenie. A nielen to. Do školskej knižnice priviezli stovky časopisov a desiatky najnovších vydaní slovenských kníh. Na oplátku dostali knihu Klenoty sarvašských Slovákov o zvykoch našich krajanov, ako aj Ozveny času o tamojšej škole. Mimochodom, na tamojšom gymnáziu, kde v roku 1898 zmaturoval aj Milan Rastislav Štefánik, možno slovenčinu študovať ako voliteľný predmet.

Veselo v Kardoši

„Veru by mi ani nenapadlo, že pri našej návšteve Slovákov na Dolnej zemi budem aj tancovať,“ zasmial sa Jozef Lednický, ktorý spolu s kamarátmi s poďakovaním prijal pozvanie zúčastniť sa so Sarvašanmi na zabíjačkovom večere spojenom s veselicou v neďalekej dedine Kardoš. Na slávnosti sa zúčastnili zástupcovia slovenskej komunity aj z Irminčoku, Čabačúdu, Kondorošu a ďalších okolitých obcí.

Prečítajte si tiež: Adela Vinczeová jej poradila aj ako sa maskovať

Keďže sám z domu dobre pozná výrobu klobás a ďalších zabíjačkových špecialít, mohol porovnávať klobásy, jelítka či zabíjačkovú kapustu, ktorú pre dve stovky hostí pripravili majstri Ján Gráfik a Ďurko Laurinec. Áno, chutilo všetkým.

No a keďže Malé Lednice patria do farnosti Domaniža, ktorej súčasťou je aj Kardošova Vieska, pomenovaná po zemianskom rode, štvrtého kiapeškára Pavla Vitka zaujímalo, ako vznikol názov dediny Kardoš. „My sme boli pôvodne osada patriaca raz k Sarvašu a raz k Irminčoku. Keď sme sa rozrástli a odčlenili, náš chotár bol relatívne úzky a dlhý ako zahnutý meč. No a meč sa po maďarsky povie Kardoš, preto ten názov,“ vysvetlila mu Judita Fábryová, predsedníčka slovenskej samosprávy v Kardoši, kde žije 600 ľudí a približne polovica z nich hovorí po slovensky. „Pri Kardoši je zase osada Čipkárka, z ktorej pochádzam ja,“ pridala sa čiperná 77-ročná protestantská pani farárka Alžbeta Nováková.

Svadby v čiernom

Mesto Sarvaš preslávil v minulosti najmä slovenský evanjelický farár Samuel Tešedík (1742 – 1820), ktorý tu v roku 1779 založil ekonomicko-priemyselný ústav (Institutum oeconomicum), prvý svojho druhu v Uhorsku aj Európe. Po desiatich rokoch od založenia mal už 991 študentov. Za jeho úsilie v oblasti vzdelávania ho vyznamenali rakúsko-uhorskí cisári Jozef II. aj František II. a ruská cárovná Katarína II. ho dva razy pozvala na návštevu Petrohradu. „Samuel Tešedík bol aj filantrop, podporoval vzdelávanie sedliackych detí. Dal tiež vysádzať lesy či prehlbovať studne, no pravda je taká, že mal vplyv aj na to, že v Sarvaši zanikol pestrý ľudový kroj. Sedliacke nevesty sa približne až do roku 1930 u nás vydávali v čiernom,“ spomenula pani Anna Franková.

Samuel Tešedík bol totiž aj veľmi prísny a podľa neho robotnému ľudu neprislúchalo prezentovať sa v pestrých farbách, ale iba v čiernej. Navyše zakázal aj ľudové zábavy.

„Tak či tak, Samuela Tešedíka máme doteraz vo veľkej úcte v Maďarsku, kde napríklad Maďarská agrárna asociácia udeľuje cenu pomenovanú po ňom. Na Slovensku zase bola neďaleko Šale obec Pered premenovaná na Tešedíkovo,“ zdôraznila pani Franková. Pravdaže, v samotnom Sarvaši je aj múzeum Samuela Tešedíka.

Lekvár a slivovica, uznanie a úcta

Predvlani naši krajania v Sarvaši odkúpili budovu postavenú v roku 1885, aby ju prerobili na Slovenský pamiatkový dom. „Až do roku 2008 tu bývala

Prečítajte si tiež: Známe hodiny majú svoju menšiu dvojičku

rodina Gajdošovcov. Teraz ho prerábame na typickú slovenskú gazdovskú usadlosť. Slušných 10 miliónov forintov nám na nákup poskytlo maďarské ministerstvo ľudských zdrojov. Azda približne toľko bude stáť rekonštrukcia, takže práve píšem žiadosť na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí do Bratislavy,“ konštatovala aktívna pani Anna Franková, ktorá 15 rokov viedla aj Kultúrny spolok sarvasšských Slovákov Vernosť. Okrem toho doteraz šéfuje miestnemu slovenskému časopisu Novinkár nad Kerešom.

Keďže občianske združenie Kiapeška má vo svojom znaku slivku, ktorá jednou „rukou“ mieša lekvár a druhou dvíha pohár slivovice, je nepochybné, že kiapeškári na Dolnej zemi ochutnali jedno aj druhé. Lekvár, džem a ďalšie špeciality nakúpené na sarvašskom nedeľnom trhu od pani Márie Jurákovej a ďalších predajcov im po návrate domov pripomínali návštevu Sarvaša. Vrátane vône skvelej slivovice.

No predovšetkým v nich opäť najviac zostala úcta a uznanie k tomu, čo dokážu urobiť pre zachovania svojho národného života Slováci žijúci v zahraničí. Nuž, a ak by sa chcel niekto vydať do Sarvaša na tamojší Slivkový festival, tento rok sa bude konať od 7. do 9. septembra.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  3. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  10. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 21 634
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 16 275
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 15 210
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 11 344
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 699
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 4 980
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 249
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 358
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 194
  10. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 2 089

Hlavné správy z MY Považská

Pokúsili sa platiť falošnými peniazmi, polícia ich ihneď zadržala (+FOTO)

Ivan a Božena mali vyrábať bankovky v hodnote sto a päťsto eur.

Výstraha platí pre všetky tri okresy

Až do štvrtka meteorológovia upozorňujú na vystrájanie počasie. Výstraha platí aj v okresoch Považská Bystrica, Púchov a Ilava.

Dráma po nehode v Púchove: Hasiči vyslobodzovali zakliesnené osoby. Medzi nimi aj dieťa (+FOTO)

Včera krátko pred pol desiatou večer bola ohlásená dopravná nehoda osobného motorového vozidla.

FOTO: Slávnosti v Hornej Marikovej

V nedeľu mali v Hornej Marikovej tradičné podujatie, na ktorom sa stretli folkloristi, remeselníci aj návštevníci z viacerých kúrov regiónu. Účasť bola opäť výborná. Ľudia si pochvaľovali.

Poslancov bude menej, ušetria tisícky eur

Mestské zastupiteľstvo v Dubnici nad Váhom sa zmenší. Rozhodli o tom poslanci na júnovom rokovaní.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel známy horský záchranár Rudolf Chalupek

Rodák z Nemiec pri Banskej Bystrici pomohol na horách mnohým ľuďom v ťažkých situáciách. Odišiel do večnosti vo veku nedožitých 35 rokov.

Koše na papier v Martine zamkli, kradlo sa z nich

​​​​​​​Kontajnery na separovanie papiera sa v Martine stali terčom zlodejov. Ich uzamknutie teraz ľuďom trošku komplikuje vhadzovanie kartónov dovnútra, a tak niektoré z košov už našli zničené.

Liptáci majú na námestí starú lanovku z Chopku

Jediným mestom s lanovkou priamo v centre je Liptovský Mikuláš. Okamžite sa z nej stala pútavá atrakcia námestia.

Vybrali SME

Už ste čítali?