KOŠECA. Rodičia v obci spísali petíciu, aby sa čo najskôr začal riešiť nedostatok miest v materskej aj základnej škole. Poslanci a starosta tvrdia, že hľadajú riešenia. Zdá sa však, že akosi ťažko hľadajú spoločnú reč. V jednom sa však zhodnú, a síce, že podmienky na čerpanie financií v rámci eurofondovej výzvy boli nastavené nevýhodne. Paradoxne pre obce, kde sa snažili niečo robiť a vyjsť rodičom v ústrety, aby mohli deti umiestniť.
Deti spia na chodbách, učia sa aj v telocvični
Signatárka petície Stanislava Ďurišová hovorí, že situácia s kapacitami v školských zariadeniach je kritická. „Už niekoľko rokov sa bojuje, aby sa niečo riešilo,“ hovorí mladá mamička.
Aby sa mali deti v škole kde učiť, zrušili aj odborné učebne. Jedna trieda je aj v telocvični. „Detí stále pribúda, už ani niet kde prijímať,“ konštatuje Ďurišová. Dodáva, že s priestormi je to zlé aj v materskej škole. „Deti spia na chodbách, kde sa im rozkladajú postieľky. V škole chýba jedáleň a kuchyňa. Žiaci chodia na obedy do jedálne v škôlke. Vyrušujú deti, ktoré v tom čase spia.“ Kuchyňa je navyše malá, variť sa tu dá len ťažko.
Rodičia žiadajú, aby sa konečne našlo riešenie, ktoré bude finančne menej náročné a čo najrýchlejšie by sa dalo uskutočniť. Požadujú nadstavbu materskej školy. Prístavba školy by bola podľa nich finančne náročnejšia a trvala by dlho. „Nám to horí preto, lebo hrozí dvojzmennosť. Práve preto sme sa rozhodli ísť do petície,“ hovorí mladá matka.
Nedostatok miesta v škole riešili v obci tak, že presunuli dve triedy aj do škôlky. Výnimka hygieny však platí len do konca tohto školského roka. „Zatiaľ sa nič nepohlo, ale je to o päť minút dvanásť,“ hovorí Stanislava Ďurišová. Nevidí do vzťahov, aké sú medzi predstaviteľmi obce, do politiky sa nechce starať, očakáva aj s ostatnými rodičmi len riešenie.
Počet detí stále rastie
Problém trápi školské zariadenia v Košeci podľa riaditeľky Evy Jurenovej už minimálne štyri roky. „Vždy sa však našlo riešenie, vždy pani riaditeľka niečo vymyslela. Teraz je situácia napätá,“ hovorí riaditeľka s tým, že prístavba materskej školy by riešila stav minimálne na päť rokov. „Je dôležité, aby našli zástupcovia obec spoločnú reč. Oni budú o tom rozhodovať, vzájomné spory musia ísť bokom,“ hovorí Jurenová.
Prizvaná bola aj do komisie školstva, kde dobre vedia o problémoch. Jej predsedom je poslanec Jozef Ďurech. „Každý, kto išiel do volieb, išiel aj s tým, že bude riešiť aj školstvo,“ konštatuje riaditeľka. Z roka na rok počet detí v škôlke aj škole narastá. „Máme urobené aj grafy aj prepočty do budúcich rokov a počet detí podľa nich narastie. Boli roky, keď sme mali v škole 245 žiakov, teraz máme 291 a bude to 310. Aj v materskej škole budú určite počty rásť. Teraz máme 104 detí a tiež je tu predpoklad nárastu na 110 až 115. Neviem, či budeme ešte ďalej schopní uspokojiť žiadateľov,“ vyjadrila sa Jurenová.
Košeca je pritom spádovou oblasťou aj pre Zliechov a Košecké Podhradie. Každý rok sa dalo podľa riaditeľky niečo vymyslieť, ale teraz už hrozí zmennosť. Tá bola naposledy za socializmu, v sedemdesiatych rokoch.
Tvrdia, že nemajú problém podporiť budovanie prístavby
Poslanec Jozef Ďurech hovorí, že tvrdenia o nečinnosti poslancov sú nepravdivé. „Už pred tromi rokmi sa po návrhu školskej komisie urobila štúdia na rozšírenie základnej školy. Tá sa spravila a odvtedy to zostalo “visieť“, napríklad aj pre vysokú finančnú náročnosť,“ tvrdí poslanec.
Hovorí, že podklady na rozšírenie kapacity vlani nemali
Jozef Ďurech tvrdí, že celý minulý rok nebol poslancom doručený pred zasadaním zastupiteľstva ani jeden materiál týkajúci sa rozširovania kapacity MŠ. „Napríklad návrh na to, aby sa išla robiť projektová dokumentácia, respektíve jej financovanie. Problematika sa na zastupiteľstve otvorila len raz, aj to priamo na zasadaní zastupiteľstva, keď sa blížil koniec výzvy na dotácie pre materskú školu v súvislosti s marginalizovanými komunitami,“ hovorí poslanec Ďurech.
Vysvetľuje, že ak nedostanú podklady koľko by mal stáť projekt, koľko je predpokladaná hodnota riešenia, aké sú termíny realizácie, nemajú sa potom k čomu vyjadriť, čo schváliť. Čuduje sa, prečo projektovú dokumentáciu nedal starosta urobiť už minulý rok.
Vedia sa vraj dohodnúť
Poslanec Pavol Ostrovský hovorí, že poslanci podporia čerpanie financií. Len treba zistiť, z čoho sa budú čerpať. „Zatiaľ neboli zahrnuté v rozpočtových položkách,“ hovorí Ostrovský. Schváliť by to mohli na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva. „Takže ak dá starosta alebo niekto iný návrh, podporíme ho. Spolupracovali, aj čo sa týka štúdie na prístavbu. To, že nevybavil starosta dotácie, to nie je naša chyba. Nemáme také právomoci a kapacity, aby sme to mohli zariadiť,“ hovorí.
K financovaniu
Nejaké peniaze na financovanie rozšírenia škôlky by v rozpočte našli. „Ak by bol prebytok, bolo by to reálne, ale robilo sa to na úkor iných zákaziek. Ale nemôžeme ísť len z rozpočtu v plnom rozsahu, čerpať musíme aj úver,“ doplnil Ostrovský. Nevidí však celkom reálne, že by sa nedostatok kapacít vyriešil k 1. septembru.
Na nejaký čas by pomohla nadstavba
Starosta Radomír Brtáň vysvetľuje, že eurofondy majú určité požiadavky. Nastavené sú tak, že žiadateľ musí predkladať žiadosť už aj so stavebným povolením. „To môže byť vydané iba na základe projektovej dokumentácie. Štúdia v tomto nie je dostačujúca. Štúdia navrhne, určí približnú sumu investície, ale nemá šancu byť relevantným dokladom na akúkoľvek výzvu,“ vysvetľuje Brtáň, prečo je dôležité mať projektovú dokumentáciu.
Podľa starostu k tomu nemuselo dôjsť
K takejto situácii nemuselo podľa starostu Brtáňa dôjsť. „Keby poslanci schválili v roku 2016 aspoň prípravu projektu pre stavebné povolenie, boli by sme už niekde nikde a dokázal by som s ministerstvom komunikovať. Možno by som dokázal zamerať sa aj na iné zdroje, nielen na dotácie zo štátu či peniaze z eurofondov. Možno by sme získali aj nejaké mimoriadne dotácie, tak ako sa to podarilo v okolí Bratislavy,“ hovorí. Projektová dokumentácia podľa starostu však niečo stojí a potrebuje mať na ňu v rozpočte vyčlenené zdroje. „My sme to pripravili do rozpočtu, bolo to vyčiarknuté, poslanci tam dali nulu. Ak sa vyčlenia zdroje, potom sa pripraví,“ hovorí starosta s tým, že potrebuje aj uznesenie, že poslanci chcú ísť do prístavby za nejakých podmienok.
Peniaze sa dajú zabezpečiť
Peniaze na prístavbu sa podľa hlavy obce dajú zabezpečiť. „Buď v rámci prebytku z minulého roku v objeme 180-tisíc a tiež máme rezervný fond, kde sú kumulované nejaké zdroje. No a vždy máme ešte možnosť čerpať aj úver. Rezerva v rámci úverovej zaťaženosti ešte je,“ tvrdí Brtáň. Predpokladá, že po dobrom vysúťažení zákazky, by sa dalo zmestiť pri prístavbe do rozpočtu 200-tisíc eur.
Pri nadstavbe materskej školy by postavili medzi dva bloky objekt. Vznikli by tak dve plnohodnotné triedy. „Mali by sme potom bezproblémový chod materskej školy. Kapacitne by sme dokázali uspokojiť aj všetkých žiadateľov o umiestnenie detí. Čo sa týka školy, v budove by sme využívali pravdepodobne dve triedy na vyučovanie prvého alebo druhého ročníka. Stále však problematika kapacity základnej školy zostáva nevyriešená,“ vysvetľuje starosta. Štúdia na prístavbu základnej školy tiež existuje už asi dva roky, výzvy však neboli vypísané žiadne.
Čudné podmienky pri eurofondoch
O zdroje z eurofondov na rozšírenie materských škôl sa v obci podľa Brtáňa zaujímajú. Jeden projekt zameraný na marginalizované skupiny im však nevyhovoval, ťažko by splnili požiadavky, a v druhom neuspeli.
„Otvorili sme aj piatu triedu v škôlke, lebo žiadostí bolo veľa. Chceli sme rodičom vyhovieť, hľadali sme riešenia. Paradoxne sme si ale urobili zle. Práve v tomto projekte sme si totiž takto znížili koeficient, lebo rozhodoval počet neprijatých žiadostí. U nás bol nulový, lebo sme sa pokúsili riešiť,“ hovorí starosta s tým, že keby nerobili nič, možno by uspeli, štát by im pomohol.
