DUBNICA NAD VÁHOM. Na rómsky holokaust pri príležitosti spomienkového podujatia a pietneho aktu v areáli spoločnosti ZVS Holding upozornila Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In Minorita.
Téma je aj v súčasnosti veľmi dôležitá
„V čase silnejúceho neo-nacistického hnutia, ktoré sa postupne dostáva medzi mladých ľudí, je táto téma výnimočná a veľmi dôležitá, lebo len poznaním našich spoločných dejín dokážeme spoločne neonacistickej hrozbe čeliť,“ povedala.

V Česku podľa nej došlo v posledných mesiacoch k bagatelizovaniu a zľahčovaniu utrpenia, ktoré bolo páchané na rómskom obyvateľstve. „Možno je to aj nedostatok vo vzdelávaní, ktoré asi nedostatočne pokrýva všetky tie vojnové príkoria, ktoré boli páchané,“ zdôraznila.
Na mieste pracovného tábora
Pietny akt pri pamätníku zavraždených Rómov v Dubnici nad Váhom bol súčasťou projektu Ma bisteren. Jeho cieľom je pripomenutie si obetí rómskeho holokaustu. V rokoch 1942 až 1944 bol v Dubnici nad Váhom zriadený pracovný útvar, v ktorom boli internovaní rómski muži. Na jeho mieste v novembri 1944 vznikol „zaisťovací tábor pre Cigánov“.
Zriadilo ho ministerstvo národnej obrany a vo svojej podstate išlo o koncentračný tábor, z ktorého sa predpokladali transporty do vyhladzovacích koncentračných táborov v zahraničí.
Brutálne ich zavraždili
V priebehu mesiaca v ňom bolo sústredených viac ako 700 rómskych mužov, žien a detí. „Podmienky v tábore boli veľmi zlé,“ priblížila Kumanová. „Zima, hlad, zlé hygienické pomery a nedostatočná

zdravotná starostlivosť spôsobili, že sa v ňom rozšíril týfus. To spôsobilo, že sa tábor dostal do karantény a k deportáciám nedošlo. Napriek tomu viacero zaistencov v tábore zomrelo a dokonca 26 z nich bolo na sklonku vojny brutálne zavraždených. Dňa 23. februára 1945 pod zámienkou prepravy do nemocnice naložili chorých na nákladné auto a odviezli ich do areálu miestnej zbrojovky, kde ich brutálne zavraždili.“
Pamätník obetí
Na mieste cintorína v areáli dubnickej zbrojovky robotníci krátko po skončení vojny osadili kríž z delových nábojníc a v roku 2007 z iniciatívy občianskeho združenia In Minorita osadili aj pamätník s menami všetkých zavraždených.