POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ľudí neodradil od protestu ani nepríjemný dážď. Niektorí na námestí pred domom kultúry len počúvali, iní vyjadrili nahlas svoj názor. Pokrikom, na plagátoch alebo vystúpili na pódium. Vo veľkom tiež podpisovali petíciu za referendum na odvolanie vlády. Odzneli aj prípady mnohých krívd, ktoré sa udiali, prípadov, keď ľudia doplatili na korupciu v krajine. A netýkali sa len novinárov.

Niekto verí v zmenu, iný nie
„Chce to ešte viac času, viac aktivít a viac mladých ľudí, ktorí by zmeny podporili,“ hovorí Slavomír Jalč. Výmeny, ku ktorým došlo teraz vo vláde, sú podľa neho len kozmetické. Niektorí ľudia sú veľmi sklamaní a je ťažké ich vytrhnúť podľa pána Jalča z letargie, ale všetkému treba nechať čas. Verí, že po výmene generácií sa táto krajina zmení. „Potom pôjdu do vlády hádam noví ľudia, takí, ktorí nie sú skorumpovaní a niečo ukážu,“ tvrdí Jalč.
Miroslav Bodka prišiel na zhromaždenie zo zvedavosti. „Chcem vedieť, čo sa povie, čo sa bude diať. Čo sa teraz stalo na najvyšších miestach, sa dalo čakať,“ hovorí. V zmenu veľmi neverí. „Klamstva bolo už príliš veľa. Ľudia sú z neho strašne unavení. Stalo sa, žiaľ, bežnou súčasťou nášho života,“ hovorí Miroslav Bodka s tým, že ťažko už dokážu niekomu veriť.
Dobro nesmie byť na smiech
Oldo Vaňous sa ako občan postavil aj na pódium, aby sa prihovoril všetkým prítomným. „U mňa už pretiekol pohár tpezlivosti, keď vidím ako neslušne sa správajú ľudia, ktorí sú teraz vo vláde. Takto sa veci nerobia. Takto to nemôže byť," rozhorčuje sa. V spomienkach sa vrátil k svojmu otcovi. „Môj otec nebol ničím špeciálne výnimočný, ale bol to slušný a dobrý človek. Dobro sa snažil šíriť všade plnými priehrštiami. Chcem byť ako on,“ povedal s tým, že aj preto musel prísť na toto zhromaždenie a povedať, čo si myslí. Aby nebolo dobro a slušnosť na smiech.
Príde znova
Študentka Mária Janceová prišla opäť aj s plagátom. Hovorí, že tu bude stáť tretí, štvrtý aj stýkrát. „Chcem aby sa v našej krajine niečo zmenilo. Som tu aj za moju sestru a jej deti, ktoré žijú v Poľsku a budú sa sem chcieť určite raz vrátiť. Tak nech prídu do slušnej krajiny, kde sa im bude dobre žiť,“ prezradila Mária. Dodala, že prišla aj za svojich apatických spolužiakov, ktorí sa smejú, že sem chodí. „Ale ja viem, že sa musí niečo zmeniť. Verím, že čo robíme, bude mať efekt.“
Slová pesničkárky a hokejistu
Na protest prišla aj pesničkárka Mirka Miškechová. Jej texty akoby boli šité na podujatie. Vznikli už skôr, ale reagovala v nich veľmi citlivo na to, čo videla doteraz ako mladé dievča okolo seba. Na pódiu spomenula aj nepríjemnú osobnú skúsenosť z tejto krajiny, keď jej zomrel blízky človek, lebo nemal lieky, ktoré mal dostať. „Niečo zlyhalo, niečo čo malo fungovať. A to sa nesmie diať. Som presvedčená, že takto to už ďalej nejde, niečo sa musí zmeniť,“ hovorí Mirka s tým, že ľudia majú rozhodovať, čo je potrebné, nie hŕstka skorumpovaných ľudí vo funkciách.
K protestu sa teraz pridal aj hokejista Rasťo Konečný. Hral však zápas, tak poslal list, ktorí organizátori prečítali. Stálo v ňom okrem iného, že demokraciu, ktorú vyštrngali jeho aj iní rodičia na námestiach pred niekoľkými rokmi sme nedostali len tak a musíme si ju brániť.