PAPRADNO. Umelecká vedúca folklórnej skupiny Podžiaran Lenka Jandušíková povedala pred diváckym hlasovaním v semifinále, že keby ich pesničky chytili za srdce aj ľudí mimo regiónu, bola by šťastná. Nuž, od domácich bola podpora nepochybne. Ťahavé piesne, ktoré sa kedysi niesli na úpätiach Javorníkov, museli však zahrať na citlivú strunku aj ľuďom z ostatných kútov Slovenska. Túto sobotu zabojujú Papradňani zase, potrebuje váš hlas.
Papradno a jeho pesničky
Papradno leží v doline, ktorá je špecifická. Hlboká, divoká, miestami až neprístupná v menších roklinách, ktoré sa hlboko zarezávajú do hustých lesov. Ťažko zo seba niečo vydá, treba to tvrdo dorábať, dolovať. Život tu nemali ľudia jednoduchý, na reči nebolo času. Bolo treba ťažko robiť na každodenný chlieb. Ponosy na tvrdý život zostávali niekde hlboko ľuďom vo vnútri a vyplávali na povrch až v piesňach. Tie sú plné emócií, ktoré boli v človeku hlboko uväznené a o to nástojčivejšie sa potom derú von. Vo folklórnej skupine sa ich snažia zachovať v tej najčistejšej, archaickej podobe tak, ako ich spievali staré matere či otcovia a dedovia.
Veľká podpora
Pri druhom semifinálovom vystúpení bol Podžiaran posilnený. So ženami prišli aj muži. Lenka Jandušíková hovorí, že ju veľmi potešilo, čo povedal Ján Ďurovčík. Konštatoval, že sa prichytil, ako len hľadí do blba a počúva. „Dúfam, že výkony ďalej budú také, aby sme mali dôvod počúvať také nádherné hodnotenia. Už som si aj hovorila, keď sa vyjadrovali porotcovia – Bože, baba, neusmievaj sa toľko, lebo už je to isto hrozné. Ale nedalo sa,“ prezrádza Lenka. Veľkou podporou pre vystupujúcich bolo dianie v hľadisku. „Keď som tam videla našich takých nadšených dolu stáť, povedala som si, že to musíme da. Aj keby sa čo dialo,“ konštatuje Lenka.
Pri hlasovaní mali Papradňania veľkú podporu. Dokonca aj od odvekých rivalov z doliny cez kopce, od Marikovčanov. „Jedna pani napísala – Marikovci, ideme hádam tých Papradňanov podporiť, no však sú naši ! A aj Paľko Maček, čo s nimi spieva, je odtiaľto. Tak to ma dostalo. Strašne ma potešilo, ako dokáže pieseň spájať ľudí,“ prezrádza umelecká vedúca Podžiaranu. Úprimne priznáva, že nečakali takú obrovskú podporu pri hlasovaní.
Speváčku Emu Šmulíkovú úspech tiež veľmi potešil. „Jój, strašne sme radi. Ani nám vo sne nenapadlo, že by sme to mohli až tak ďaleko dotiahnuť.“
Počul hľadisko a išiel na javisko rád
Prvé vyšli na pódium počas vystúpenie v Zem spieva ženy, potom išli chlapi, najprv len dvaja, až neskôr ostatní. Mužský predvoj hral na rífové píšťalky, charakteristické pre dolinu. Paťo Kaprálik hovorí, že v zákulisí ho veru chytila aj tréma, čo z toho bude a či vôbec fúkne, ako treba. Keď však počul hľadisko, išiel rád. „Tešia nás ohlasy aj úspech. Išli sme tam s pokorou. Chceli sme len ukázať, čo je v nás a dobre si zaspievať,“ prezrádza.
Paťo je chlap ako hora, nedá sa ho prehliadnuť. A čo hovorí o vzťahu k dedine, ktorú zastupoval? „Papradňanom sa nemôžeš stať, musíš sa ním narodiť. Ja som sa tu nenarodil, ale mám tu celú rodinu. Papradno je v krvi.“
Veľkú pochvalu dostal Paťo za spev od Ľubice Čekovskej. „Na javisku som si neuvedomoval celkom, čo to znamená. Videl som plakať mamu, tých vytešených ľudí, boli to veľmi silné emócie.“ Keď mu to za hodinu došlo a sledoval neskôr aj záznam z internetu, vtedy si naplno uvedomil, čo sa hovorilo. „Je to pre mňa veľká česť.“
Náročné
Iný starší spevák Tibor Jurčík sa zdôveril, že účinkovanie bolo náročné. „Časovo, tiež sme sa stále prezliekali. Jaj, veru to nemajú tí herci a speváci ľahké,“ zažartoval pán Tibor s tým, že ich vedúcej by mali klobúk až po zem zložiť, za to, ako ich organizovala a povzbudzovala.
Keď sa po víkende v televízii objavil skoro ráno Tibor ako prvý z Podžiarancov v svojej obci v obchode, bolo vypočúvanie. „Nakupoval som hádam najdlhšie v živote. Každý chcel vedieť, ako bolo v Bratislave“ usmieva sa.
Ako rada by si s nimi zanôtila
Staršia speváčka Podžiaranu, ktorá naučila mladých veľa pesničiek, je pyšná.
„Och, keď som ich počula spievať v televízii, akoby som sedela na našej malej lavičke pod jaseňom na bačove v Malom Jastrabí,“ hovorí Karolína Kopúniková a spomína obľúbené miesto, kde ako mladé dievčence zvykli nôtiť. Aj jej bolo ľúto, keď videla vystúpenie Podžiaranu. „Júj, rada by som si zaspievala s nimi. Len keď už nevládzem a zabúdam,“ posťažuje sa. Je však pyšná, ako dobre to Papradňanom išlo. „Ťahali krásne,“ konštatuje.
Finále súťaže, kde Podžiaran opäť zabojuje, bude 24. marca, teda už túto v sobotu. Vystupovať budú Papradňania aj s Andrejom Bičanom. „A využijeme ho naplno, príde si na svoje,“ sľubuje Lenka Jandušíková.
