POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pri Kynologickom záchrannom zbore SR fungujú v jednotlivých mestách brigády. Máme ju aj v Považskej Bystrici a fungovať začala asi pred rokom. Podarilo sa jej zorganizovať po prvýkrát aj cvičenie pre iné brigády a zložky z rôznych kútov Slovenska.
Čo absolvovali
Cvičenie pre záchranárov trvalo tri dni, v piatok a aj počas víkendu. Účastníci mali možnosť absolvovať výcvik vyhľadávania so psami v opustených budovách a to opakovane, tiež zlaňovanie so psom. Sami sa potom zdokonaľovali v topografii a orientácii v teréne. Jeden deň venovali záchrane topiaceho sa. Akcie sa zúčastnilo tridsať ľudí a pätnásť psov.
V Púchove stále nemajú prednostu Čítajte Vyhľadávanie a jeho úskalia
V opustených budovách museli psy počas cvičenia vyhľadávať ľudí. Úlohu plnili v opustenej fabrike a ešte jednom inom objekte. „Nie je to ľahká úloha pre psa, pokiaľ nie je naučený, nemá výcvik. Aby sa vôbec pustilo zviera do vyhľadávania v takomto priestore, musí si na to zvyknúť. Ak vidí neporiadok, na zemi je povrch, ktorý nepozná, na ktorý nie je naučené, dovnútra z opatrnosti ani nevojde. Je to jednoducho pud,“ vysvetľuje Slavomír Turčáni, hlavný organizátor podujatia. Dodáva, že ak aj vojde dnu, začne sa mu napríklad šmýkať na linoleovej podlahe alebo na dlažbe, bojí sa a ťahá pána preč. Účelom cvičenia bolo, aby si psy zvykli do takýchto priestorov chodiť. „Schovali sme tam figurantov a museli ich vyhľadať. Najprv sme cvičili cez deň a potom aj v noci,“ dodáva Turčáni. Ľudia sa učili tiež požívať špeciálne programy, ktoré pomáhajú pri orientácii v teréne, zdokonaľovali sa v topografii.
V bazéne a psy na lane
Jeden deň trávili záchranári na plavárni, samozrejme bez psov. Venovali sa tu záchrane topiaceho. „Podmienky sme im sťažili. To aby sme nasimulovali, čo sa môže stať, ak sa nespráva záchranár rozvážne. V bazéne museli plávať naobliekaní ako v zime, mali aj topánky,“ hovorí Turčáni. Navodiť chceli stav, ktorý nastane, ak niekto bezhlavo a v panike skočí do vody, aby pomohol topiacemu sa. Sám má potom často problém a môže sa ľahko utopiť. Držali sa pritom pravidla, že ak niekto nevyskúša, neuverí. „Snažili sme sa, aby získali ľudia návyk, že treba zo seba pred záchranou najprv strhnúť oblečenie, nezabudnúť na to,“ dodáva Turčáni.
Na výcvik pozvali organizátori aj potápačov, ktorí robili figurantov. V druhej časti plavárne sa venovali záchranári nácviku prvej pomoci. Bonusom tohto dňa bolo, že si mohli účastnící vyskúšať aj používanie potápačskej techniky pod vodou.
V nedeľu zaplnili záchranári lezeckú halu HK Manín v Považskej Bystrici, aby zlaňovali aj so svojimi štvornohými zverencami. „Aj na situácie, keď nemá pes nič pevné pod nohami, si musí pes zvyknúť. Pretože ak to nezvláda, nie je cvičený, mohol by aj vlastného pána v strese pohrýzť,“ vysvetľuje Slavo.
Cvičenie jej dalo veľa
Účelom cvičení, ktoré organizovala tentokrát považskobystrická kynologická brigáda je, aby rôzne záchranárske zložky vedeli navzájom spolupracovať. Aby boli ľudia zohraní a psy na seba zvyknuté. V prípade ostrej akcie potom každý presne vie, čo má robiť, aká je jeho úloha. Takéto podujatia sú preto veľmi užitočné a prispejú k spoľahlivej záchrane ľudských životov.
Kvetoslava Slaná, z dedinky neďaleko Revúcej sa venuje záchranárstvu už roky. Výcvikový víkend bol podľa nej vynikajúci. „Naučili sme sa veľa nových vecí. Hlavne takých, ktoré si človek bežne nemôže skúsiť, aj keď psíka trénuje,“ hovorí záchranárka Slaná. Veľa skúseností nabrali však nie len psy, ale aj ich majitelia. „Je dôležité sa cvičiť, aby sme dostali do krvi, čo máme aj my robiť, ak nájdeme človeka, ktorý je zranený, vystrašený, jedná možno skratovo. Tiež ako reagovať, keď sa niekto topí,“ hovorí Slaná.
Otestovala si svoju fenku
Poučné bolo aj zlaňovanie so psom. „Skúšali sme to prvýkrát, moja fenka bola trochu prekvapená, ale neprotestovala. Mám československého vlčiaka, čo je plemeno prirodzene nedôverčivé, lebo má ešte blízko k vlkovi. Človeku verí len obmedzene,“ vysvetľuje Slaná. Psík sa však nechal aj na prvýkrát v pokoji preložiť cez zábradlie a nezazmätkoval ani keď bolo pod ním dolu niekoľko metrov. „Bola pokojná a to je pre mňa dobrá skúsenosť, užitočný test, čo zvládne,“ hovorí Slaná.
Záchranárstvu sa venuje Kvetoslava Slaná už dlho. Mala dve fenky cvičené na takúto činnosť. Neskôr psy, ktoré bavilo niečo iné, ale teraz sa k zachraňovaniu vrátila. Veľmi si pochvaľovala aj školenie v topografii. „Učili sme sa zvoliť si nejaký systém, keď sa dostaneme do neznámeho terénu, aby nebola záchrana živelná,“ hovorí.
V lokalite kde Kvetoslava Slaná býva nie je v okolí zložka, ktorá by sa venovala záchranárstvu ani žiadna organizácia. Keď jej uhynula fenka, záchranárka, ktorú mala kedysi, ľudia sa stále na ňu obracali, keď potrebovali. „Bolo zlé im povedať, že nepomôžem,“ hovorí záchranárka s tým, že nakoniec sa rozhodla vrátiť sa k činnosti. Záchranári pritom chodia na cvičenia aj zásahy vo vlastnom voľnom čase, na vlastné dovolenky, preto aby mohli pomôcť niekomu, kto to potrebuje. Ich činnosť nie je u nás stále docenená.
