BELUŠA. Milan Jankovič zapletá. Očko po očku. Nepotrebuje však ihlice, ani háčik. Jeho pletenie je z tvrdšieho, chlapskejšieho materiálu. Z drôtu. Drotárči už sedemnásť rokov, začal, keď mal šestnásť. Jeho Krista v životnej veľkosti obdivovali aj na Filipínach. Momentálne vzniká Panna Mária. Zhotoviť chce tiež trojrozmerné dielo s výjavom poslednej večere.
Najlepšia je práca s drôtom
Milan Jankovič je mladý muž, ktorý srší obrovským optimizmom. Venuje sa úpravám sadov a záhrad, košikárstvu, ako mladší sa dostal v Prahe aj k modelingu. Najviac ho však chytila práca s drôtom. Vytvára diela z materiálu, ktorý je pre našu krajinu symbolický. Veď slovenskí drotári kedysi precestovali celý svet a ich prácu si veľmi vážili.
Mladý muž teraz tiež cestuje. Nie však preto, aby drôtoval hrnce. Cestuje, aby naučil charakteristické slovenské remeslo aj ľudí ďaleko od rodnej krajiny. A deťom dáva drôtenú nádej na iný život.
Drôtení anjeli a iné vecičky
Na Filipíny sa vybral Milan Jankovič naposledy na pol roka. Bola to už jeho tretia návšteva. Prešiel aj so svojimi priateľmi z Filipín viacero škôl, v každej strávil asi týždeň. Dve boli pre hluchonemé deti. „Učil som ich základné drotárske techniky. Spolu sme vyrábali malého anjela z drôtu. Malo by sa to potom predávať v lietadlách, aby sme pomohli deťom aj školám. Zároveň sa naše drotárske umenie dostáva takto do sveta,“ hovorí mladý muž.
Keď jej zistili ťažkú chorobu bola tehotná, zdôrazňuje prevenciu Čítajte Ak sa človek rozhodne pre dobrú vec, stávajú sa v živote aj krásne náhody. S riaditeľom filipínskych aeroliniek sa zoznámil napríklad na večierku, kde ho pozvali priatelia. Slovo dalo slovo a prišlo k dohode. Milan verí, že sa naplní a pomôže tak deťom. „Po základnej škole majú problém nájsť si prácu. Buď by robili na farmách, nejaké pomocné práce, alebo by sa len bezcieľne túlali po uliciach,“ hovorí Milan.
Cesta k sebestačnosti
Milan Jankovič hovorí, že na Filipínach pôsobia všelijaké nadácie, ktoré sa snažia pomôcť deťom v núdzi. „Ja som im chcel dať niečo, aby boli sebestačné,“ zdôvodňuje svoje pohnútky.
Deti by však nevyrábali len predmety z drôtu, ale aj rôzne ich charakteristické spomienkové predmety. Tiež by sa venovali výrobe ratanového nábytku z prírodného aj umelého ratanu. Slovenský remeselník totiž učil malých Filipínčanov aj techniky pletenia z prútia. Pletenie z drôtu a prútia je dosť
Putovanie v znamení slivky Čítajte podobné. „Keď videli, čo dokážu za hodinu urobiť, boli deti veľmi prekvapené, veľmi ich to tešilo. Bolo to pre nich niečo exotické.“ Ako zručného remeselníka, ktorý rád odovzdáva svoje skúsenosti, ho poznajú aj vo viacerých slovenských školách. Na Filipíny sa chce mladý muž vrátiť, aby tu vyučil aj svojich nástupcov.
Cesta k drotárstvu
Milan Jankovič začínal ako každý výrobou menších vecí z drôtu. Robil vázičky, misky, svietniky aj šperky. „V Beluši bola v 18. storočí škola pre remeselníkov, vychýrená aj v Európe. Môj pradedko tam robil majstra a môj dedko chcel, aby som sa naučil remeslo. Mal som trinásť rokov a išiel som tam. Učil som sa rýchlo a už ako šestnásťročný som robil inštruktora pre ďalšie kurzy.“
Aj menšie veci, Kristus je už naozaj kumštom
Po menších predmetoch, ktoré vyrobil, prišli čoskoro tie väčšie. Keď chodí učiť deti po školách, nosí so sebou napríklad obrovského drôteného žraloka. Vytvoril aj dielo, ktoré je v drotárskej obci naozajstným kumštom. Sochu drôteného Krista. „Je vysoká asi 1,8 metra a váži 31 kilogramov,“ hovorí mladý muž. Keby sme rozložili drôt, ktorý je v nej zmotaný, natiahnuť by sa dal na neuveriteľných 16-tisíc metrov.
Krista robil dvanásť a pol mesiaca. Sochu potom ešte povrchovo upravoval. Celá výroba diela tak trvala asi 13 mesiacov. „Robil som celé dni. Už som ani nevedel, do akej polohy sa mám dať. Príšerne ma bolel chrbát. Pri práci som sedel, stál, dokonca aj ležal,“ spomína si. Čím väčší kus však mal za sebou, tým viac ho to hnalo dopredu.
„Mal som ho sebou aj na Filipínach. 26. decembra 2014 ho požehnali v Manile, v Malate Church,“ hovorí Milan.
Sochy, ktorá bola vystavená, sa chcel podľa mladého drotára každý dotknúť, chytiť si ju. Zahraniční turisti mu dávali dokonca lukratívne ponuky, aby sochu predal. Zdalo sa im to nezvyčajné. Milan však nerobí tieto diela na predaj.
Energia a chuť do práce na ďalšej soche
Cesta po Filipínach nabila mladého drotára energiou. Zistil, že to, čo robí, má význam. Odhodlal sa na ďalšiu umelecky a remeselne náročnú úlohu, urobiť sochu Panny Márie. „Pozeral som omše z Fatimy a videl som na nich zaujímavú sochu Panny Márie. Bola z kovu. Pôsobila veľmi nadpozemsky, ako sa leskla. Ja by som chcel urobiť niečo podobné, ale z drôtu,“ hovorí mladý
Známe hodiny majú svoju menšiu dvojičku Čítajte muž a vysvetľuje, ako bude vytvárať svoje nezvyčajné dielo. „A srdce by mala krištáľové. Chcem, aby sa zviditeľnilo nielen slovenské drotárstvo, ale aj sklárske umenie.“
Zo sochy mal mladý drotár hotovú v čase našej návštevy hlavu. Celé dielo chce dokončiť na jeseň. Panna Mária bude vysoká 1,7 metra a ťažšia ako Kristus, lebo bude mať aj veľa závojov.
„Ak pôjde všetko dobre, vystavovať by som ju chcel po Slovensku. Rád by som ju však ukázal aj vo Francúzsku, Ríme a pocestuje so mnou zase aj na Filipíny.“
Dielo na šesť rokov
V Tichomorí by opäť rád nejaký čas pobudol, aby si vychoval svojich inštruktorov. Potom sa plánuje vrátiť na Slovensko a pustiť sa do ďalšieho diela z drôtu. Tu už bude postáv viac. Pôjde totiž o výjav Poslednej večere. Túto prácu odhaduje na šesť rokov a potrebovať bude aj pomocníkov, ktorí by mu pomáhali s menej náročnými vecami.
O prvej ceste na Filipíny a socha na cintoríne
Milan spomína, ako sa dostal do Prahy, kde sa venoval modelingu. Tam sa zoznámil s filipínskym dizajnérom. Často s ním spolupracoval. Zaujímal sa aj o históriu, cez ktorú sa dostal k ďalším priateľom a kontaktom.
Potom prišla ponuka od Filipínčanky, ktorá organizuje zájazdy pre strednú Európu. Zaujalo ju, čo mladý Slovák robí a onedlho prišla prvá cesta na Filipíny. Tie si jeho srdce celkom získali. Hlavne pre srdečných a spontánnych ľudí, ktorí tu žijú.
Mladý Belušan však nezabúda ani na svoju rodnú obec. Aj tu nájdete jeho sochu. Na miestnom cintoríne. Tento Ježiš je menší, ale rovnako zaujímavý. Ak si ho chcete pozrieť, odporúčame vybrať sa sem za tmy. Má totiž aj svietiace srdce.
