MARIKOVA. Pri návšteve Marikovskej doliny si ľahko zvolíte cieľ zaujímavého výletu, už keď vystúpite na niektorej z autobusových zastávok. Na informačných tabuliach nájdete príbehy, ktoré vás navedú na zaujímavé miesta. Nad Prosným je zase náučný chodník, ktorý vznikol vďaka aktivitám miestneho občianskeho združenia.
Kopec s jaskyňou
Marikovská dolina má krásnu prírodu, je to divoký, doteraz nie veľmi dotknutý kraj. Taká je aj jeho história. Ukrýva sa aj v povestiach, dofarbená, samozrejme, veľkou dávkou fantázie. Nad Prosným je napríklad kopec Nadávec a na ňom zase skala s puklinou. Je to vraj dávno zabudnutý vchod do jaskyne. Dobre je, že sa nedá otvoriť. Skončili v ňom vraj totiž zbojníci, ktorí narušili kedysi dávno pokojný a pekný život obyvateľov dediny, keď sa tu usadili a začali kradnúť a vystrájať. „Zbojníkom sa dostalo spravodlivého trestu, zmizli naveky, a tak je to vraj dobre. Len občas sa ešte stáva na kopci niečo zvláštne. O jeho tajomstve sa ľudia môžu dočítať práve z veľkej kovovej tabule na zastávke,“ hovorí Štefan Žilovec z občianskeho združenia Spektrum SZ, ktoré prišlo s iniciatívou vytvorenia a osadenia tabúľ.

Besné a divoká Grófka
Zaujmú určite aj miestne názvy v Dolnej Marikovej. Napríklad Besné. Pomenovanie sa viaže asi k prírodným živlom, búrkam, ktoré tu bývali často, a potoku, ktorý potom robil škody. Aj do Besného pozýva jedna z tabúľ na zastávke autobusu v Marikovskej doline.Je o odvážnej a rovnako divokej grófke, ktorá chodila po miestnych horách, užívala si krásu marikovskej prírody a podľa nej zostal aj miestny názov Gáborka.
Pri textovej časti vychádzali tvorcovia tabúľ väčšinou z príbehov spisovateľa Štefana Meliša a do výtvarnej podoby ich spracoval Ján Mihálik.

Tajomná starobylá história
V doline nad Prosným v Marikovskej doline nedávno vytvorili náučné chodníky. Dovedú vás na miesta so starobylou, tajomnou históriou. Na Uhliskách, prírodnom amfiteátri, ktorý sa pred vami otvorí v závere jedného z nich, sa odohrávali kedysi dávno dokonca magické obrady. Na keltskom obetisku Uhliská robili podrobnejší výskum aj archeológovia. Bola tu aj veľká obetná jama. Našli pozostatky spálených ľudských tiel. Patrili najmenej piatim dospelým mužom.
Z nálezov v Prosnom je zrejmé, že sa ľudské obete nespaľovali celé, ale iba časti z nich sa po predchádzajúcom usmrtení a rozštvrtení dostali na obetnú hranicu. S veľkou pravdepodobnosťou sa tu odohrávali magické obrady. „So zreteľom na chýbajúce zvyšky nie je vylúčený ani rituálny kanibalizmus, ktorý u Keltov spomínajú Plinius aj Pausanias,“ hovorí archeológ Karol Pieta s tým, že ide o unikátne miesto. Podobné nálezisko, ale so ženskými kostrami, je v archeoskanzene Havránok pri Liptovskej Mare.
Druhý chodník vás dovedie k bývalému keltskému hradisku Zlatý kôň, ku ktorému sa viaže povesť o zlatom poklade a tiež ku krásnej drevenej soche Panny Márie na vrchu Žeravica.