POVAŽSKÁ BYSTRICA. Jednu z nájomných bytoviek na najväčšom sídlisku v Považskej Bystrici postavili v roku 2003 za približne 730-tisíc eur, vtedy ešte 22 miliónov korún. Peniaze boli z úveru určeného na rozvoj bývania, zo štátnej dotácie aj zdrojov mesta. Po necelých desiatich rokoch užívania sa z nej ľudia museli vysťahovať pre statické poruchy. Bývanie naháňalo obyvateľom strach. Počuli podivné pukanie, mali popraskané steny. Asanovať však nebudú, objekt nie je vraj až taký nebezpečný.
V zásade nič nové
Zástupca prednostu mestského úradu Anton Kňažko hovorí, že po vysťahovaní bytovky došlo k odľahčeniu budovy. „Spadnutie nehrozí,“ hovorí Kňažko. Dodáva, že objekt je stále prázdny a mestská polícia sleduje, či tam nechodia bezdomovci. O asanácii celého objektu podľa Kňažka neuvažujú.
„V súčasnosti uvažujeme o tom, že by bytovka zostala len o dve či jedno poschodie nižšia, prípadne by sa zbúrala strecha,“ hovorí Kňažko. Zatiaľ však nevie povedať konkrétne riešenie, ani to, či dá mesto vypracovať nový statický posudok. „Ďalší statický posudok by sme dali urobiť, keď bude jasné, na aký účel má objekt ďalej slúžiť,“ vysvetľuje Kňažko. Statici podľa neho hovoria, že do troch podlaží by mohli byť materiály v poriadku. „Uvažujeme, či by bolo vhodné ich ponechať.“
Už pred rokom mesto tvrdilo, že bytovku nebude treba búrať celú. Hovorkyňa Iveta Kováčiková vtedy informovala, že už v roku 2016 začal pracovať statik na dvoch variantoch pre bytovku. „Zostanú garáže a jedno poschodie, prípadne, že sa zachovajú garáže a dve poschodia. Vypracovával program búracích prác, pričom mesto si malo z tých dvoch variantov vybrať,“ informovala vtedy Iveta Kováčiková.

Opakované problémy
Mesto začalo problémy s bytovkou riešiť približne pred piatimi rokmi, teda desať rokov po odovzdaní stavby. Obyvatelia sa opakovane sťažovali, že majú popraskané steny, omietky, vyduté steny, poškodené obklady. Bytovku stavali, keď bol primátorom Ľuboš Lackovič.
Statik začal monitorovať stavbu na jar v roku 2012. Zobral vzorky zo steny na prvom podlaží pol metra od zeme. Putovali do Výskumného ústavu stavebného do Žiliny. „Pri skúškach zistili, že sa materiál už pri malom zaťažení deštruuje,“ povedal vtedy o záveroch posudku prednosta mestského úradu Jozef Smatana.
Neskôr sa už otvorene začalo hovoriť o zbúraní, v rozpočte mesta vyčlenili na to financie.
Zrestné stíhanie, neskôr zastavené
Podnet na prešetrenie podalo mesto na prokuratúru v polovici mája 2012. Na jeseň 2013 sme dostali vyjadrenie polície, že považskobystrický vyšetrovateľ už v tejto veci vedie trestné stíhanie, a to pre trestný čin podvodu a prečin všeobecného ohrozenia. „Podľa vyjadrenia stavebného inžiniera došlo k zníženiu statickej bezpečnosti a k priamemu ohrozeniu života a bezpečnosti nájomníkov, preto odporučil ich evakuáciu,“ vyjadrila sa krajská policajná hovorkyňa Elena Antalová.
Začiatkom roka 2017 tlmočila Antalová stanovisko polície, že trestné stíhanie zastavili. „Počas vyšetrovania sa nepodarilo zistiť, že by konaním nejakej konkrétnej osoby došlo k úmyselnej zámene materiálu za materiál nižšej pevnostnej triedy. Trestné stíhanie bolo preto prerušené,“ povedala. Nič sa nemení ani po vyše roku. „Vo veci bytovky v Považskej Bystrici je stále prerušené trestné stíhanie. Nebol dôvod na pokračovanie, žiadne nové skutočnosti v danej veci nikto neoznámil,“ povedala Antalová.
Stále splácajú
Pôžička, ktorú dostalo mesto na výstavbu zo štátneho fondu rozvoja bývania, sa však musí splácať. Obyvatelia platia nájom a mesto potom spláca. Tak je nastavený mechanizmu. V objekte však už takmer päť rokov nikto nebýva, platiť sa však musí.
Ak by mesto využívalo objekt inak, peniaze by malo vrátiť. Hovorca Štátneho fondu rozvoja bývania Rastislav Lackovič informoval, že objekt sa musí využívať istý čas na účel, pre ktorý sa staval. „Dlžník musí zachovať nájomný charakter počas celej doby splácania úveru, čo je u nájomných bytov pri žiadateľoch, ako sú obce alebo samosprávne kraje, tridsať rokov s tým, že v zmluve sa zaväzuje, že to dodrží,“ uviedol Lackovič.
Peniaze
Finančné prostriedky získalo mesto jednak zo Štátneho fondu rozvoja bývania, teda úver vo výške desať a pol milióna korún, dotáciu z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja približne desať miliónov korún a nenávratný finančný príspevok 80-tisíc korún. Na inžinierske siete to bola dotácia z ministerstva 840-tisíc korún a vlastné zdroje mesta 406-tisíc korún. Ročná splátka úveru je jedenásťtisíc eur.