PÚCHOV - Mládežnícky tréner BKR Púchov Miloslav Čuntala je od tejto sezóny reprezentačným trénerom v kategórii do 15 rokov a má za sebou už prvé podujatie európskej úrovne.
Ako sa človek s množstvom funkcií stane reprezentačným trénerom?
Miloslav Čuntala (zdroj: ARCHÍV M. ČUNTALU)- Od malička som hrával volejbal, potom ma oslovil bedminton, ktorý je rýchla dynamická hra. Posledných šesť rokov sa venujem mládeži v púchovskom BKR. Okrem trénerstva vypletám rakety a učím na čiastočný úväzok materiálne technológie gumárov plastikárov na púchovskej strednej škole. S deťmi sme v klube dosiahli veľmi dobré výsledky, tak to bol asi najväčší dôvod, prečo mi funkciu ponúkli.
Každý začiatok na novom pôsobisku je ťažký, čím ste začali?
Monika Uríková túži po olympiáde, ale do Číny ju to neťahá Čítajte - Zatiaľ som sám, no zväz rieši ešte druhého trénera, pretože pre klubové povinnosti by som nemal dostatok času rôzne sústredenia a výjazdy. Klubové povinnosti sú pre mňa nadradené, pretože aby fungovala reprezentácia, musíme do nej vychovať adeptov. Cieľ, ktorý som stanovil, je v roku zorganizovať aspoň štyri sústredenia a výjazdy do zahraničia.
Chodíte takmer po všetkých slovenských turnajoch, máte dobrý prehľad. Ako vznikala nominácia na ME?
- Zväz určil, že podporí účasť štyroch hráčov. U chlapcov to bolo jednoduché – Sebastián Kadlec z Púchova a Simeon Suchý zo Sliača výrazne vyčnievajú nad ostatnými v tejto kategórii. U dievčat to bolo ťažšie rozhodnutie, pretože je tam štyri – päť kvalitných hráčok a ísť mohli len dve. Dôveru dostali Košičanky Michaela Telehaničová a Sofia Slosiariková. Blízko k nominácii bola aj hráčka BKR Púchov Olívia Kadlecová, štvrtá hráčka slovenského rebríčka.
Čo ste očakávali od účasti na ME?
- Nemali sme prehnané ambície, chceli sme sa porovnať so súpermi a získať cenné skúsenosti z turnaja, na ktorom mali naši mládežníci premiéru. Cieľom bolo neskončiť hneď, pretože systém turnaja bol neúprosný. Prehra znamenala koniec nádejí, šanca na opravu neexistovala.
V akých kategóriách ste štartovali?
Podľa pravidiel každý účastník mohol hrať iba v dvoch kategóriách – dvojhry, štvorhra alebo mix. Už na sústredení v Ilave sme rozhodli, že mix vynecháme, pretože obe dvojice sú zohraté v štvorhrách. V dvojhre Sebastián Kadlec začal naše pôsobenie výhrou nad naturalizovaným Švédom s typicky severským priezviskom Jin, no v ďalšom kole nestačil na domáceho ruského favorita a po bojazlivom výkone skončil. Suchý mal najprv voľno a potom ho vyradil naturalizovaný Talian Zhou. Zaujímavosťou bolo, keď obaja hrali súčasne, poprosil som českého trénera, aby mi pomohol koučovať Simeona. Predtým som zasa viedol jedeného z jeho zverencov. Vo štvorhre začali dobre proti nasadenému estónskemu páru, ale po prehratom druhom sete si prestali veriť a prehrali, hoci neboli horší.
Dievčatá to nemali ľahké, Michaela prehrala s výbornou Angličankou, Sofia po voľnom žrebe v prvom kole doplatila na chyby nohou pri podaní, ktoré ju znervóznili a nedokázala sa dobre sústrediť na hru. Vo štvorhre dievčatá pripísali na náš účet druhý výhru, keď si poradili s Bulharkami, no proti Ruskám viazala spolupráca a bola z toho hladká prehra.
Kazaň súbežne hostila aj európsky šampionát družstiev dospelých. Dostali ste na niektorý zo zápasov?
- Hralo sa v obrovskom gymnastickom centre s asi osemtisícovou kapacitou hľadiska. Mládežníci hrali v jednej polovici na šiestich kurtoch, dospelí v druhej na troch. Nebolo jednoduché pohybovať sa v takomto mravenisku, všade boli ochrankári, policajti a vojaci a bez akreditácie sa nedalo nikde pohnúť, Problémy mali deti, ktoré časti zabudli kartičku, tak nechýbal ani plač. Slovákov sme videli naživo hneď po našom príchode, keď sme mali ešte voľno. Navštívili sme finálové zápasy, ktoré boli pre našich mladých zážitkom. Videli nielen najväčšie európske hviezdy priamo v akcii ale aj pri rozcvičke a príprave. Zážitkom boli aj spoločné fotografie. Okrem sledovanie zápasov sme navštívili aj mesto, ktoré má moderný európsky ráz. Vyskúšali sme si jazdu metrom, navštívili malý Kremeľ a obdivovali velikánskeho transformera. Kuchyňa bola európska, v hlavnom meste Tatarstanu sme miestne špeciality nevideli. Mäso podávali pripravované na panvičke väčšinou so zemiakmi, mali tam miestnu variantu pizze, ktorá pripomínala skôr syrový bochník.
Čo vám ukázal šampionát?
Hráči sa snažili, no nevyvarovali sa chýb v koncovkách, ktorých urobili viac ako súperi. Mentálne nie sme odolní, nielen v tejto oblasti a v tomto športe u nás chýba systematická práca. Všetko malo svoj poriadok, na zápasoch dvaja hlavní a dvaja čiaroví rozhodcovia, presne stanovené časy na rozohrávku. Európska špička – Dánsko, Anglicko, Francúzsko, Rusko – je niekde inde. My sa musíme porovnávať s tými, na koho máme. Nie sme úplne v dolných poschodiach, skôr slabší stred asi na úrovni Bulharov. Zaujalo ma prístup dospelých hráčov zo Španielska či Dánska, ktorí chodili nielen povzbudzovať mladších kolegov, ale im aj radili.
Sezóna je už v plnom prúde, aké máte ďalšie plány s reprezentáciou a klubom?
- V pláne je zatiaľ turnaj v Srbsku, o ďalších sa rozhodne neskôr. Hráči púchovského klubu súrodenci Kadlecovci absolvujú kvalitný turnaj v Českom Krumlove a chystáme sa do nemeckého Fridrichshafenu.
