POVAŽSKÁ BYSTRICA. Podmaľba na sklo je zaujímavá technika, ktorej sa začala maliarka Veronika Mikulášová venovať intenzívnejšie. Na výstave v MG ART galérii je väčšina obrazov vytvorená práve touto technikou. Potrvá do 20. apríla a vďaka rozkvitnutým lúkam a zeleným vrchom tu má jar tento rok predpremiéru.
Rodinná tradícia
Prírodné motívy na akrylových plátnach od Veroniky Mikulášovej dokážu vždy roztancovať pocity. Rovnako pôsobia aj impresie prenesené na sklo, obrazy však majú väčšiu hĺbku, sú snovejšie a zaujme ich netradičnosť. „Ide o novú techniku, ktorú som si vymyslela. U nás v rodine je maľba na sklo tradícia. Babka inšpirovaná starou ľudovou technikou si túto prispôsobila pre seba a doviedla ju do dokonalosti,“ spomína si Veronika na tvorbu svojej starej mamy, Zuzany Vaňousovej, sestry herca Jožka Kronera. Podkladom jej boli ľudové piesne, ktoré ilustrovala. Postavy mali vždy aj tradičné odevy charakteristické pre daný región.
Vlastná stopa
Už prvá maliarka z rodiny posunula maľovanie na sklo niekam inam, neskôr pokračovala Veronikina mama. Veronika tradíciu prevzala a pridala veľa vlastného, neopakovateľného. „V roku 2015 som bola na sympóziu v Staškove, ktoré organizujú pri rodnom dome Kronerovcov. Skúsila som aj novú techniku. Ujala sa,“ spomína si. Garantom týchto umeleckých akcií býva akademický sochár Juraj Čutek, ktorý patrí k súčasnej umeleckej špičke. On bol prvý, kto techniku považskobystrickej maliarke odobril. Konštatoval, že je vynikajúca a treba pokračovať, čo odznelo aj na otvorení jej výstavy v MG ART galérii, kde je kurátorom. Ide vlastne o prvú verejnú prezentáciu diel Veroniky Mikulášovej vytvorených novou technikou.
Celkom naopak
Technika podmaľby na sklo je špeciálna tým, že sa postupuje celkom naopak ako pri maľovaní na plátno. Veci, ktoré sa na plátne robia ako posledné, musí na sklo umelec robiť ako prvé. „Vyžaduje to oveľa väčšie sústredenie, nepripúšťa sa omyl. Lebo opravovať sa nedá. Musela by som jednoducho všetko umyť a celé premaľovať,“ vysvetľuje Mikulášová. Akryl môže na plátno umelec vrstviť donekonečna ak nie je spokojný. Sklo je však každé totálny originál. Treba tiež maľovať rezkejšie, lebo farby rýchlo schnú. Ich vrstvenie si rozkladá maliarka na viacero dní, všetko je dokonale premyslené. „Potrebujem pri tom pokoj. Maximálne hrá hudba,“ dodáva mladá umelkyňa.
Srdce ožíva
Na skle chytajú farby rozkvitnutých lúk, zelených vrchov a nekonečne modrej oblohy či zasneženej krajiny s hrozivými mrakmi celkom iný výraz ako na plátne. Pôsobia dynamicky, netradične, vťahujú vás dnu. Akoby ste už-už mali zmoknúť. Naťahujete ruku, aby ste si odtrhli kúsok krásy, ste bodkou, ktorá putuje k vrcholu kopca. Pri niektorých dielach sú aj citáty z rôznych skladieb. Plenér má maliarka dokonale napozeraný a odfotografovaný. Videné a zapamätané však dostáva pridanú hodnotu. Odraz pocitov, ktoré vyplávajú na povrch až v ateliéri. Hudba ich dokonale vyplaví na povrch. A potom vám je pri ich pozeraní veselo, bláznivo, len tak, nervózne a smutno. Srdce jednoducho ožíva.
