Článok pokračuje pod video reklamou
DOLNÝ LIESKOV. Zvyčajne od polovice marca do polovice apríla majú žaby a iné obojživelníky svoj čas. Intenzívne myslia len na to ako zachovať svoj rod. Keď príde tma, je teplo a vlhko, začínajú tiahnuť na miesta, kde kladú vajíčka. Skáču aj po cestách. Často končia pod kolesami áut. Ochranári sa snažia pomáhať živočíchom, ak nie sú v miestach ich migrácie vybudované žabie podchody.
Spoľahlivé „taxi“
Žaby láka stojatá voda zohriata na určitú teplotu. Ak je teplo a dážď, tiahnu k takýmto plochám. „Hľadajú svoje špecifické podmienky, radšej niečo plytšie, s vegetáciou a teplejšie,“ hovorí Karol Pepich z CHKO Strážovské vrchy s tým, že tečúca voda im na rozmnožovanie nevyhovuje. Aj jazierko v Dolnom Lieskove, v areáli parčíka sociálneho zariadenia, žaby láka. Prekonať však musia hlavnú cestu, čo je nebezpečné a veľa ich uhynie. „Umiestnili sme preto po predošlom monitorovaní pri ceste fóliové zábrany. Vykryli sme úsek asi na 250 metrov. Na každom kraji je osadené jedno vedro, do ktorého žaby padajú,“ vysvetľuje Pepich. Ochranári napadané žaby prenášajú vo vedrách do jazierka na druhej strane cesty.
Prečítajte si tiež: Pod bralami strážia vzácny poklad
Podchody sú zatiaľ u nás len výnimočne
Dolný Lieskov nie je jediná lokalita, kde žaby migrujú. Zbierať vedrá chodia väčšinou ráno. V dňoch, keď je teplo a daždivo aj večer. „Niekedy je úspešný zber živočíchov otázkou jednej noci, inokedy sa musíme starať aj týždeň a prenášať po menších množstvách,“ hovorí o špecifikách tejto typicky jarnej činnosti Pepich.
Žiadalo by sa podľa neho iné riešenie, ale na Slovensku nie sme ešte stále na to pripravení a zrelí. „Na úsekoch s migráciou žiab sa budujú aj technické zariadenia, ktorým hovoríme žabí podchod. Žaby ním migrujú bezpečne samy.“ V Dolnom Lieskove by postačil možno jeden, najviac dva.
Zábrany niekde nemôžu dať
V dlhých dolinách pod hrebeňmi Javorníkov ako je papradnianska, marikovská či štiavnicka sa ochrana obojživelníkov dá len veľmi ťažko zabezpečiť zábranami. „Mali sme hlásené takéto žaby a boli sme to aj pozrieť. Keď sú v miestach domy a veľa ciest, nedajú sa umiestniť zábrany. Môžeme robiť len ručný zber,“ hovorí Pepich. Ochranári však strávia na mieste aj dve hodiny premiestnia päť či šesť žiab. Je to dosť náročné. Známa migračná lokalita je aj smerom z Považskej Bystrice na Považskú Teplú. „Mali sme hlásené aj odtiaľto nejaké údaje. Budúci rok by sme skúsili dať zábrany sem.“
Prečítajte si tiež: Pokojne sa nechajú odniesť tichým zabijakom
Kde sa narodili, tam sa stále vracajú
Jarná migrácia obojživelníkov je daná podľa Pepicha živočíchom geneticky, aj keď sú schopné hľadať aj iné miesta. „Obojživelníky sa vracajú na miesta, kde sa narodili, po celý život. Pretrváva to celé generácie. Čo sa raz zakódovalo, zostáva. Živým príkladom je úsek, ktorý voláme Danfos. Je priamo v meste Považská Bystrica,“ hovorí Pepich. Názov dostal podľa firmy, ktorá tu je. V minulosti boli za cestou, kadiaľ obojživelníky, hlavne žaby migrujú, väčšie vodné plochy. Zanikli už dávno, je tu priemyselný areál. Živočíchy aj ich potomkovia, majú však podľa ochranára toto miesto stále zafixované a opakovane sem putujú. „Ide o pamäťové stopy, ktoré sú aj nám biológom pomerne nejasné, lebo ich tu prenášame už vyše pätnásť rokov. Vodné plochy tu už dávno nie sú.“ Vyskytuje sa tu hlavne ropucha bradavičnatá, ale sporadicky sa objavuje aj skokan štíhly a salamandra škvrnitá. Zvieratá prenášajú po odchyte na iné bezpečnejšie lokality.
Na mieste je dopravná značka, iné nebezpečenstvo s upozornením na tiahnutie žiab. „Vodiči by mali spomaliť jazdu. To je minimum, čo môžu pre zvieratá urobiť, aby ich nezabili. Tiež v miestach, kde máme zábrany ich chcem požiadať o opatrnú jazdu, aby nám ich nezničili. Hlavne ak ide o väčšie nákladné autá,“ povedal Pepich.
