Článok pokračuje pod video reklamou
PRAZNOV – Súboj dvanásteho Skaličanu Praznova s prvým Považanom Pruské mal byť jednoznačnou záležitosťou Prušťanov. Na žiadosť hostí sa nehralo tradične o 10. hodine, ale o dve hodiny neskôr. Krátko po obede sa začala nevídaná show.
Gólová štvrťhodina hostí
„Aj keď prvú šancu mali domáci, začali sme dobre a v 15. minúte viedli 0:1. Druhý gól sme nepridali, naopak, Praznov v priebehu dvoch minút otočil na 2:1. Záver polčas patril nám a za deväť minút sa skóre menilo v náš prospech – 2:4. V šatni bola dobrá nálada, čo poznačilo aj vstup do druhého polčasu. Kým sa domáci spamätali, za päť minút ich brankár ťahal loptu trikrát zo siete. V 50. minúte za stavu 2:7 v náš prospech to vyzeralo, že Praznovu dáme možno aj desať gólov,“ spomína tréner Pruského Jozef Lukáč a pokračuje. „O tri minúty dali domáci šťastný gól a o niekoľko sekúnd potrestali veľkú chybu a bolo 4:7. Naši hráči sa začali pozerať po sebe, čo sa deje a v 66. minúte sme inkasovali piaty gól. Skaličan bol na koni a dvoma gólmi v rozpätí piatich minút znamenali vyrovnanie na 7:7. Aj keď do konca ostávalo takmer desať minút, na remíze sa nič nezmenilo. Bol to pre nás obrovský šok, pretože sme prišli vyhrať a udržať dvojbodový náskok pred Mikušovcami. Neviem si to vysvetliť, niečo podobné som v kariére nezažil. Ale všetko je niekedy prvý raz. Musíme pozrieť video, lebo to, čo sa udialo, nechápeme. Súper zacítil šancu, tak ju využil. Rozhodcovia zápas zvládli, ak by nám všade pískali takto, zaslúžia si pochvalu. Dúfam, že niečo podobné sa nám už nestane, sústredíme sa na postupový boj,“ dodal sklamaný Jozef Lukáč.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Bystričania dohrajú jar v drese Iskry Skaličanu góly chutia
Praznov je v inej situácii, bojuje o záchranu. „Máme problémy so zostavou, chalani pracujú na zmeny, je problémom byť kompletne spolu. Aj pred zápasom nás bolo málo. Do kariet nám zahral časový posun o dve hodiny, pretože dvaja hráči, ktorí pracujú ako hasiči, prišli ráno z práce, počas ktorej mali výjazdy. Spali možno dve hodiny. Presvedčil som ja Dana Guniša, ktorý má už 44 rokov a tiež bol po nočnej. Dali sme sa dohromady a išli bojovať proti lídrovi. Nemali sme veľké oči, po polhodine hry bolo 2:1, no prišli tradičné okienka vzadu a keď sme inkasovali trikrát po prestávke, vyzeralo to zle. Viacerí diváci mávli rukou a odišli, neverili. Na nohy nás postavil kontaktný gól a o niekoľko sekúnd dôrazný Marek Galát znížil na rozdiel troch gólov.
