UDIČA. Kúsok za odbočkou na Upohlav, časť Udiče, je miesto s krížom. Takýchto zákutí vidia vodiči pri cestách viac. Toto má však zaujímavú históriu, ktorá je spojená aj s budovaním priehrady. Spomienku vytvoril obyvateľ Udiče s kamarátmi.
Obec Okrut bola na mapách len do roku 1957, neskôr ju pohltila voda z
Verejnosť mohla nazrieť do útrob priehradného múra Čítajte priehrady Nosice. Manželia Furdzovci odchádzali z dediny ako poslední. Presťahovali sa do Udiče.
Michalovi Furdzovi bolo však za rodnou dedinou celý život smutno. Mrzelo ho, že sa nemôže vybrať na miesta, kde prežil detstvo. Chodil aspoň loviť ryby na priehradu, a to aj nad miesta, kde ležal Okrut. To však nestačilo.
Po nepríjemnej dopravnej nehode mal pán Furdzo ťažké zranenia, z ktorých sa vyliečil. Rozhodol sa za ochranu zhora a priaznivý osud poďakovať svojským spôsobom.
Najstaršia priehrada na Váhu má päťdesiatpäť rokov Čítajte Zámerom tiež bolo, vytvoriť spomienku na zatopenú obec. A tak vyrástol pri ceste smerom z Považskej Bystrice do Púchova najprv kríž, neskôr aj studnička.
Voda v nej je vraj chutná a trochu teplejšia, takže ani v zime nezamŕza a citlivejším hrdlám neublíži. Nájdete tu aj tabuľku, ktorá upozorňuje, že kúsok od tohto miesta leží dedina, ktorá skončila pod vodou.
Michalovi Furdzovi pomáhalo veľa ochotných ľudí. Drevenú ohradu aj základy na betónový múrik urobili kamaráti. Drevo dal organistov otec z Udiče, niečo pozháňal farár Štefan Gužík.
Do Nosickej priehrady vysadili tisícky kaprov rybničných Čítajte Plechom prispel jeden mladý človek z Prosného. Kríž nakoniec aj posvätili. Pri studničke pomáhal zase ochotný kamarát.
Miesto je stále upravené, aj keď pán Michal už k nemu nechodí, pretože zomrel. Spomienka však žije ďalej. Má punc osobitej ľudskej histórie spojenej aj s veľkým dielom. Je celkom iná ako suché dáta a fakty.
