POVAŽSKÁ BYSTRICA. Skupina mamičiek sa rozhodla bojovať proti fenoménu nakupovania aj filmom, ktorý sa premietal na rôznych festivaloch o horách a cestovaní. Film S deťmi cez hory natočili mladí filmári Matej Andraško a Martin Kukučka.
„Je to životné nastavenie. Ak si raz človek povie, že chce ísť do lesa, bude tam chodiť aj napriek tomu, že má malé dieťa. Nedá sa inak.“ To sú slová Ivy Semančíkovej, ktorá ako jedna z mamičiek absolvovala detsko-rodičovskú hrebeňovku. Spali v stane, nepotrebovali kopec vecí na hranie, lebo príroda je veľké hračkárstvo.
Najviac platíme za potraviny a bývanie, najmenej za vzdelanie Čítajte Rodinkám, ktoré takto strávili víkend, nesedia nákupné centrá a už vôbec nechápu ten prívlastok zábavné.
Tráviť čas v takýchto zariadeniach vôbec nepovažujú za zábavu. Iva zároveň popiera, že by patrili k fanatickým bio ľudom. „Žijeme normálne v meste, ale pnutie k prírode tu je,“ hovorí Iva.
O svojom putovaní po horskom hrebeni natočili aj film, aby dali ľuďom návod, ako sa odtrhnúť od konzumu. Tiež aby im dodali odvahu, že sa to dá, aj keď nikdy do prírody nechodili a majú malé deti. V lese je určite oveľa menej nástrah, ktoré môžu deťom ublížiť, ako v nákupno-zábavnom centre. Film zožal veľký úspech na festivale Horomilfest.
Súťažia hlavne deti, podujatie na Kohútke však čaká zmena Čítajte Prívlastok zábavné nechápe
Iva Semančíková bola vo veľkom nákupno-zábavnom centre len raz v živote.
„Bolo to pre prebaľovanie a myslím, že v Žiline. Predpokladala som, že tam budú mať prebaľovací pult. Danko mal vtedy asi šesť týždňov,“ hovorí mladá mamina.
K prívlastku zábavné centrum má vážne výhrady. „Nemyslím si, že by obiehanie obchodov bola pre deti zábava. Potrebujú podnetné prostredie, kde si môžu nájsť niečo, aby sa mohli zahrať, objavovať. Ak im maminy dovolia, aby si v obchodoch robili, čo chcú, určite by si aj tam našli spôsob, ako sa zabaviť. Len čo obsluha obchodu?“ pýta sa Iva.
Dodáva, že zostáva len obmedzenie, teda sedenie v kočiari alebo postávanie pri rodičoch. Nekonečná nuda. Druhá vec sú podľa Ivy detské kútiky. „Neviem však, ako to v nich funguje, lebo my tam nechodíme. Neviem, či by tu môj syn vydržal sám,“ hovorí Iva. Podľa nej nie je v poriadku, ak ide rodič do detského kútika cielene, aby sa dieťaťa zbavil na niekoľko hodín, aby mal čas pre seba.
„Je to pomsta voči malému človeku, ktorý je odrazu sám, bez rodiča, s ktorým túži tráviť voľný čas. Ono sa vie samo zahrať, ale prítomnosť mamy či ocina potrebuje. Samozrejme, ak si človek potrebuje nutne niečo kúpiť, tak na chvíľu to neublíži, ale na dlhý čas to neuznávam.“
Trávenie času v uzavretom priestore, keď nie je dieťa na čerstvom vzduchu, nie je dobré ani po fyzickej stránke. Takéto deti môžu trpieť nechutenstvom. To Semančíkovci nepoznajú.
„Nemáme problémy, že by Danko nechcel jesť. Mám aj to šťastie, že má danú chuť k jedlu aj geneticky. Ak sú však maminy, ktoré majú s týmto problém, ťažko môžu očakávať, že sa to po pobyte v obchodno-zábavnom centre zlepší.“
Vynovili ihrisko, budovali ho iní mladí ľudia z grantu Čítajte Prírodné prostredie
Semančíkovci chodia pravidelne na výlety do prírody aj s inými rodičmi a ich deťmi. „Pobyt na čerstvom vzduchu a fyzická námaha, ktorú musia deti vynaložiť, podporuje ich chuť do jedla. Tiež ak vidia jesť iné deti, skôr sa aj ony najedia.“
Prírodné prostredie je navyše podľa Ivy veľmi podnetné a prirodzene. Stále sa tam niečo nájde. Nepotrebujú hračky. Stačí palica, kvietky, voda, kamienky... „So všetkým, čo dieťa obklopuje, sa vie zahrať,“ vysvetlila Iva. „Dieťa je veľmi tvorivé, nájde si, čo ho zaujíma. A žiadny rodič určite s ním preto nepotrebuje chodiť do nejakého nákupno-zábavného centra. Tam zábavu podľa mňa nenájdu. Chápem, že niekto môže mať paniku z toho, ak by mal ísť na výlet do prírody, že čo tam bude s dieťaťom robiť.“
Ak nemal taký návyk, dokáže sa podľa Ivy rýchlo adaptovať. Možno aj za pomoci dobrej partie. „Vrelo to všetkým odporúčam. Sú to nádherné chvíle. Nejde o to prekonať závratné vzdialenosť, ale dať dieťaťu priestor pre objavovanie, hru v prirodzenom, zdravom prostredí.“
Deti budú mať Gulliverovu lyžicu aj iné špeciality Čítajte Vlastne len potraviny
Rovnaký názor má mamina Evka Čičkánová. „Chcem, aby z môjho dieťaťa vyrástol vnímavý a slušný človek. Konzum zabíja prirodzenú kreativitu a živosť u dieťaťa,“ myslí si. Pobyt v obchodno-nákup-nom centre môže byť dokonca preň aj stresujúci. Prírodné prostredie dáva možnosti na odpozorovanie toho, ako funguje naozajstný život.
„Tu sa vyvíja zdravo. Preto do nákupných centier nechodíme.“ Nakupovanie vôbec nie je u Čičkánovcov hobby, nezahlcujú si ním zbytočne čas. „Aj nákupy potravín robíme nie často. Radšej niekoľko veľkých. To deti tolerujú, lebo si vtedy môžu niečo kúpiť, na čo majú chuť. Nakupovanie však rozhodne nie je cieľom nášho života, ako nás o tom presviedčajú reklamné pútače či šoty v televízii,“ hovorí Eva.
A oblečenie? To nakupujú málokedy. „Riešime to z druhej ruky, oblečenie mi posúvajú kamarátky. Neznášam chodiť po obchodoch a ani sa to nedá. Keď využijete šatstvo, ktoré sa niekomu už nechodí ešte vy, tak aj recykluje a to je podľa mňa fajn.“
Mánia a stres pred sviatkami a po nich
Eva sa vracia aj k nedávnym veľkonočným sviatkom a nakupovaniu.
„Bola som šokovaná z toho, ako ľudia riešili nedávno vec, že sú cez sviatky zatvorené obchody. Však nikto neumrie, ak nebude dva dni nakupovať,“ hovorí s úsmevom a krúti hlavou nad tým, čo sa dialo v obchodoch deň pred voľnom a po ňom. Človek môže byť podľa mladej maminy rád, že nemusí ísť do práce, môže tráviť čas s rodinou.
„A je to dobré aj pre predavačky, ktoré majú rodinu a potrebuje s ňou byť. Nechápem, ako niekomu vadí, že nebude mať čerstvé rožky. No tak si ich kúpim viac a dám ich do mrazničky. Ráno ich vytiahnem a sú ako čerstvo upečené.“
Užite s deťmi detstvo
Katka Jurdíková si tiež nevie predstaviť, že by mala víkend stráviť v zábavno-nákupnom centre.
„Samozrejme, že človek si potrebuje aj niekedy nakúpiť, ale stráviť tam dva dni? Chodenie po obchodoch a s deťmi nie je pre mňa určite zábavné. Mne samotnej je príjemnejšie vonku a myslím si, že aj mojím deťom,“ vysvetľuje.
Dodáva, že chce, aby boli čo najviac spolu, aby si čas, keď sú deti deťmi, čo najviac ako rodina užili. „Vonku je to fajn, lepšie im aj chutí jesť.“ Odkazuje rodičom: Zabudnite na obchody, vyberte sa radšej na výlet.
Pre dieťa je časté trávenie voľna v nákupných centrách rizikové
Psychologička Silvia Budayová hovorí, že tráviť víkendy s deťmi v nákupno-zábavných centrách je možno zábavou pre rodičov, ťažko však povedať, či je to dobré pre vývoj dieťaťa.
„Ako sa môže dieťa rozvíjať v obchodnom centre? To nie je veľmi podnetné prostredie. Je tu obmedzené. Vydiera potom rodičov, aby mu niečo kúpili, aby malo podnety. Nie sú však správne,“ hovorí Budayová.
Novodobá diagnóza
Ak sa takéto trávenie voľného času opakuje často, môže sa vyvinúť aj návyk na nakupovanie. „Dieťa začne tento model považovať za jediný správny.“ Návyk na nakupovanie je podľa psychologičky novodobou diagnózou. „Dieťa má matku ako vzor a ak sa vyvíja v prostredí obchodov a rôznych zábavných centier, môže nadobudnúť presvedčenie, že toto je reálny život, čo naozaj nie je dobré,“ vysvetľuje Budayová. Horšie je, že takéto deti si potom nevedia zvyknúť na spoločnosť, na kolektív, zle nadväzujú kontakty. Nedokážu tráviť čas s niekým iným. „Nevedia sa hrať, nevedia čo je to prehra, nepochopia a nevedia prijať žart. Sú uzavreté,“ hovorí Silvia Budayová.
Hlavne matky si často nakupovaním kompenzujú zlé vzťahy v rodine alebo doháňajú, čo nemali v detstve.
„Nakupovanie je určitý druh vzrušenia pre ľudí, uspokojenie. Je však zlé, ak sa vyvinie do potreby mať stále viac, niečo nové, lepšie, iné ako druhí. Ľudia sa veľmi často aj zadlžujú. Prichádzajú niekedy aj klamstvá, keď sa vyhovárajú, že kúpili vo výpredaji, lacno a nie je to tak. Nevedia však odolať,“ hovorí psychologička.
Hromadia sa hlúposti
Takto sa začína závislosť na nakupovaní, ktorá môže prerásť aj do vážnej podoby. „Nakupujúci prežíva podobnú radosť ako hráč alebo človek závislí na internete. Doma sa tak hromadia hlúposti. Nielen šatstvo, ale aj rôzne sošky, vázičky, ale môže to byť aj jedlo, ktoré sa nakoniec neskonzumuje. Ľudia, hlavne ženy, ktoré prepadnú takejto vášni, hľadajú často šťastie, ktoré im chýba. Môžu aj neúmerne zadĺžiť svoje rodiny.“
