BELUŠA. Čistiareň odpadových vôd v obci nestíhala, splašky podľa vodárov nevyhovovali. Uzavreli ju. Belušania musia teraz voziť ďalej, náklady narástli. Ľudia stratili záujem, obsah žúmp končí na neznámych miestach. Považská vodárenská spoločnosť sľubuje, že pripravujú projekty rozšírenia a stavať by mali budúci rok.
Zámery pri spustení služby
Firma, ktorú zastupuje Michal Martinák, sa zaoberá medzinárodným obchodom s pneumatikami. Pred časom kúpili techniku a začali robiť vývozy žúmp v Beluši. „Kúpili sme auto preto, aby sa stala služba niečím normálnym. Nie je to naša podnikateľská činnosť, robíme niečo úplne iné,“ vysvetľuje Martinák. O zárobku popri činnosti, ktorú robia, sa vraj nedá hovoriť. „Mali sme jednoducho pocit, že dovtedy to robila firma, ktorá nemala potrebné vybavenie a nestíhala kapacitne uspokojiť všetkých záujemcov, ktorí chceli splaškovú vodu zlikvidovať ekologicky,“ vysvetľuje Martinák.
Dodáva, že je všeobecne známe, ako často odpadová voda končí. Že ju vypúšťajú len tak do prostredia. „Kopec ľudí to pustí aj do záhrady alebo k susedom,“ hovorí Martinák s tým, že mal aj osobne zlé skúsenosti, preto začal s poskytovaním služby.
Ťažba môže celkom zabiť potenciál rekreačnej oblasti Čítajte Vyššie náklady, klesá záujem
Ľudia vyvážali do belušskej čističky. Teraz sem už voziť nemôžu, nútení sú merať cestu do Streženíc pri Púchove. „Ľuďom sa zvýšili náklady a ochota zbaviť sa vody normálne je logicky nižšia. Robí to asi dvadsať eur na jednom vývoze, čo je pre dôchodcov, ale aj bežné rodiny nie malá čiastka, ak majú vývoz robiť viackrát,“ hovorí Martinák. Keď začali so službou, spustili aj kampaň. Snažili sa vysvetliť, čo môže znamenať, ak sa splašková voda púšťa, kde nepatrí. „Veľa ľudí na vývoz nabehlo. Odvtedy, ako sme zvýšili cenu, začína byť problém,“ hovorí Martinák.
Dôvody zastavenia vývozu
Ján Balušík, riaditeľ Považskej vodárenskej spoločnosti, hovorí, že vývoz splaškov do belušskej čistiarne odpadových vôd zastavili z kapacitných dôvodov, ale aj pre kvalitu dovážaných splaškov, ktorá nevyhovovala. „Po kontrolách sme museli pristúpiť k zmene zmluvy. Obyvatelia z Beluše môžu vyvážať splašky k Púchovu, do čistiarne, ktorá kapacitne vyhovuje,“ hovorí Balušík s tým, že táto má tridsaťtisíc ekvivalentných obyvateľov, teda oveľa väčšiu kapacitu ako belušská a kontinuálne narieďovanie.
Naozaj málo
V Beluši to teraz vychádza podľa riaditeľa na jeden až dva fekálne vozy na deň, čo je pri veľkosti obce naozaj málo. „Pri zvozoch predošlej spoločnosti neboli problémy, lebo vývozov nebolo toľko. Môžeme doviezť len toľko, koľko čistička unesie. V Púchove zatiaľ niečo podobné nehrozí,“ hovorí Balušík.
Belušská čistiareň ich trápi. „Tento rok ju riešime projekčne. Budem žiadať ako riaditeľ, aby boli vyčlenené peniaze na rozšírenie kapacity. Projekt by sme realizovali budúci rok už stavebne a z vlastných peňazí,“ prisľúbil riaditeľ Balušík. Vstupovať do eurofondov by bolo podľa neho nepriechodné.
Čistiareň v Beluši stavali v 80. rokoch. „Slúžiť mala pre stred mesta a robila sa aj pre diaľnicu. Bolo to dosť chybné, pretože počítali s dažďovými vodami z diaľnice, čo nie je dobré pre čistiareň ani pre nás,“ hovorí Balušík.
Belušská čistička je na 2900 ekvivalentných obyvateľov a obec má 6100 obyvateľov. Riaditeľ Balušík hovorí, že problematika odpadových vôd je zložitý problém a ak sa nebude intenzívnejšie budovať kanalizácia, problémov bude stále viac.
Eurofondy nedostali
Obec Beluša má aj kanalizáciu vybudovanú len na osemnásť percent. Patrí pritom počtom obyvateľov k tým, na ktoré sa vzťahujú záväzky Európskej únie na úplné odkanalizovanie. „V roku 2011 obec vypracovala a podala žiadosť na eurofondy na rozšírenie kanalizácie. Vtedy prišiel papier, že pre nedostatok alokovaných finančných prostriedkov žiadosti nevyhovejú, štát nenašiel peniaze,“ hovorí starosta obce Ján Prekop.
Kanalizáciu, ktorá už je vybudovaná, aj čistiareň odpadových vôd, prevádzkuje Považská vodárenská spoločnosť. „My máme len 3,5-percentný podiel, aj keď sme druhou najväčšou obcou na Slovensku a najväčšou v Trenčianskom kraji,“ hovorí Prekop.
Nesplnené záväzky
Považská vodárenská spoločnosť podľa Prekopa prisľúbila, že vybudujú čistiareň na 6000 ekvivalentov a kanalizáciu. „Hlavný zberač je už hotový. Veľmi na to čakáme, lebo vývoz je pre občana najdrahší. Navyše, čo ide do čističky z kanalizácie, nie je také problémové ako vývoz dvojročnej vyhnitej žumpy. Obce nad 2000 obyvateľov mali byť do roku 2015 celkovo odkanalizované,“ povedal Prekop.
Riziká nekontrolovaných vývozov
Slovenská odborníčka na problematiku pitnej vody Alena Trančíková konštatuje, že pri nekontrolovaných vývozoch žúmp a vypúšťaní odpadových vôd z nich len tak do prostredia hrozia riziká, o ktorých často ľudia ani netušia.
„Dochádza jednak k biologickému znečisteniu, lebo splašky majú v sebe fekálne a mnohé iné baktérie, ktoré sú pre pitnú vodu nebezpečné – obzvlášť pre malé deti a ľudí s oslabenou imunitou,“ upozorňuje Trančíková.
Pokiaľ ľudia vypúšťajú na pozemok obsah žumpy alebo majú trativody, tak sa do odpadu a následne do pôdy a podzemnej vody dostávajú aj saponáty z práčky a ďalšie domáce chemikálie, ktoré ľudia vylievajú do odpadu a nachádzajú sa v prostriedkoch na umývanie podlahy, wc, kúpeľní a podobne.
„To sú z veľkej časti vysoko jedovaté látky. Okrem znečistenia biologického tak dochádza aj k chemickému znečisteniu,“ dodáva Trančíková.
Osobitnou kapitolou sú zvyšky liekov, ktoré sa v ľudskom organizme nespotrebujú a močom sa vylúčia, napríklad zvyšky liekov proti bolesti, hormonálnej antikoncepcie. Ak ľudia nedávajú robiť vývoz žumpy do čistiarní odpadových vôd, škodia tým podľa odborníčky hlavne sebe a svojim deťom. „Znečisťujú si pôdu v záhradách, kde pestujú aj plodiny, ktoré konzumujú. Škodlivé látky a jedy prenikajú do podzemnej vody, ktorú priamo pijú, ak v obci nie je verejný vodovod,“ hovorí Trančíková.
Ľudia si síce niekedy dávajú robiť laboratórny rozbor kvality vody zo studne, ale z dôvodu ceny zvyčajne len základné parametre, ktoré znečistenie všetkými jedovatými chemickými látkami neodhalia. Potom nemôžu vedieť, čo vlastne pijú a či už náhodou nemajú v studniach zdraviu škodlivú nepitnú vodu,“ dodáva Trančíková.
