MADRID, DUBNICA NAD VÁHOM. Po návrate zo Španielska sme sa rozprávali nielen o skončenej halovej sezóne, ale aj o ďalších plánoch.
Doteraz ste vždy štartovali na šampionátoch iba vonku, prečo ste sa rozhodli pre halu?
- Blízko k štartu na halovom šampionáte som bol v roku 2014, ale do Budapešti ma nepustili zdravotné problémy s nohou. Vždy som túžil navštíviť Španielsko, preto som sa prihlásil na marcové MS v Madride. V žiadnom prípade nešlo iba o výlet, zodpovedne som sa pripravoval. Preto som išiel aj na halové majstrovstvá Slovenska v Bratislave. Súťažili sme spoločne, no v cieli sa časy prepočítavali koeficientami veku. Napriek poslednému miestu som získal titul na 1500 metrov a striebro na dvojnásobnej trati.
Dubničan Vincent Bašista získal na ME päť medailí Čítajte S akými cieľmi ste cestovali do Španielska?
Prihlásený som bol v kategórii 75 – 79 rokov na tri disciplíny – kros, 3000 metrov a 1500 metrov. Cieľom bola medaila, no ťažko bolo vopred odhadnúť šance.
Na štart ste sa postavili iba v dvoch pretekoch. Prečo?
- Letel som spolu s českou výpravou z Prahy s medzipristátím vo Frankfurte. Kvôli snehu a vetru meškali všetky lety. Museli sme meniť letenky a prenocovať na letisku. Letecká spoločnosť sa našťastie o nás postarala – výborná večera, komfortné ubytovanie a balíček na cestu. Ráno sme doleteli do Frankfurtu, no kalamita pokračovala a lietadlá meškali. Aj keď sme sa už dostali do lietadla, dve hodiny sme čakali na ploche. Do Madridu sme sa dostali s 24-hodinovým oneskorením v nedeľu večer. Prvá disciplína 3000 metrov bola na programe už nasledujúce ráno, ale pre meškanie som sa nestihol akreditovať a štart bol bezo mňa. Škoda, lebo podľa priebeh a výsledkov som sa cítil minimálne na striebro. Víťazný Španiel nemal konkurenciu.
Ďalšia disciplína bola na programe až o štyri dni, ako ste ich strávili?
- Okrem tréningov v hale som mal čas pozrieť si Madrid, ktorý je bohatý na historické zaujímavosti. Veľký dojem na mňa urobilo múzeum Prado, kde je aj deň prehliadky málo a ja som mal len tri hodiny. Od organizátorov sme dostali kartičku na všetky druhy hromadnej dopravy vrátane metra, ktoré má dvanásť vzájomne prepojených liniek. Počas jedného z tréningov mi kartičku niekto z batoha ukradol a musel som cestovať do apartmánu za vlastné. Varil som si z prinesených zásob sám, kolegovia z Česka sa smiali, že som profesionálny kuchár.
Dve disciplíny v dvoch dňoch boli náročné?
- Na tisícpäťstovke štartovali ôsmi bežci, z toho dvaja nedokončili. Hneď od štartu unikol pre mňa neznámy Španiel Lopez, ktorý vyhral vo výbornom čase 5:34,55. Dobehol som druhý v čase 6:03,22 o jedenásť sekúnd pred tretím Angličanom Brennanom. Okrem medaily bola aj spokojnosť s časom, ktorý bol deväť sekúnd lepší ako na slovenskom šampionáte. Na to, že 1500 nie je mojou špecialitou, výsledok potešil. Na druhý deň bola na programe posledná disciplína – kros. Počas voľna v týždni som trať prezeral, bola to spevnená zemina s kamienkami vyzerajúca miestami ako lesný chodník. Minimum stromov nezaručovalo ochranu pred vetrom najmä na kopci. Po príchode na štart ma prekvapilo, že trať ešte nebola vytýčená a boli na nej zmeny. Podarilo sa mi dobehnúť vedúceho Španiela Gomeza, no ten ma v poslednom z troch okruhov zrýchlil a vyhral v čase 24:07 min. Opäť som bol druhý so stratou 36 sekúnd, no s takmer minútovým náskokom na tretieho Brennana. Nevýhodou bola , únava po predchádzajúcom preteku, kým Španiel bežal iba túto jedinú disciplínu.
Okrem vás veľa Slovákov na podobných šampionátoch nevidieť, nie je záujem?
- Kým v iných štátoch sa zväzy podieľajú na účasti pretekárov, na Slovensko chýba prepojenosť. Aj keď podmienkou štartu na MS či ME je byť zaregistrovaný v niektorom z klubov patriacich pod Slovenský atletický zväz (SAZ) a platiť členské príspevky, zväz neprispieva finančne. Zohnať peniaze nie je jednoduché, musíte nájsť sponzora, ale veľmi pomáhajú aj kamaráti. Štartovať by mohli aj viacerí, ktorí ma doma zdolávajú, ale nie sú členmi klubu alebo nezoženú peniaze. Je to škoda, lebo by sme mohli obsadiť aj súťaž družstiev, kde by bola tiež šanca na medailu.
Halová sezóna skončila, kam máte najbližšie namierené?
- V máji sú majstrovstvá v španielskom Alicante, kde som prihlásený. Ako sa hovorí, človek mieni... V apríli ma čaká operácia očí, čo znamená minimálne mesiac bez tréningu. Ak všetko dobre dopadne, pôjdem tam, ale ako na výlet, lebo s tréningovým výpadkom proti domácim Španielom nie je šanca. Verím, že jesenný európsky šampionát v španielskej Malage mi prinesie radosť.
Vlani ste excelovali s piatimi medailami na ME v Dánsku. Akú to malo odozvu v odborných kruhoch?
- Tretíkrát v kariére som bol ocenený medzi atlétmi roka v kategórii veteránov. Prvýkrát to bolo v roku 2009 po úspechoch v Austrálii a Fínsku, druhýkrát v roku 2011 po Brazílii. Spoločnosť mi robila aj manželka, ktorej som urobil radosť odpoveďou na otázku moderátorky. Pýtala sa ma, ako je to možné, že v mojom veku mám takú hladkú tvár. Lebo ma manželka po nej hladká, dostala odpoveď.
