PRUSKÉ. Po veľkom úspechu malého klubu sme hodnotili sezónu s trénerom Vladimírom Gáborom.
Vlani po prehranom finále ste vyjadrili presvedčenie, že o rok bude titul váš. Z čoho pramenila viera a boli ste o tom presvedčený aj počas sezóny?
- Už si presne nepamätám, či som to vravel s plným presvedčením, ale vedel som, že urobíme preto maximum. Táto sezóna bola pre nás úplne fantastická a priebežné výsledky nám naznačovali, žeby sa nám to mohlo podariť.

Bola oproti vlaňajšku kvalita kádra vyššia?
- Pred sezónou k nám prišlo zopár nových hráčok, ktoré plne nahradili tie odchádzajúce. Káder sa omladil a neviem, či môžem tvrdiť, že bol lepší, ale určite bol kompaktnejší ako tím. Počas celej sezóny sme sa nemuseli spoliehať na dve, tri hráčky, ako väčšina iných družstiev. Vždy zabral niekto iný, kto pomohol ku konkrétnemu výsledku.
Základnú časť ste zvládli až na posledný zápas bez straty bodu. Boli zápasy, kedy vás súper predstihol?
- Nemyslím, že bol zápas, v ktorom by sme boli vyslovene slabším tímom. Určite boli také, keď sme nepredviedli ideálny výkon a v určitých fázach zápasu nás súper prehrával, ale vždy sme dokázali zabrať v správnom čase. Dievčatá ukázali v kľúčových momentoch svoje skúsenosti, taktickú pripravenosť a individuálne schopnosti.
V celej sezóne ste neprehrali v normálnom čase ani raz, no nedarilo sa vám v predĺženiach. Čo bol dôvod?
- Na toto neexistuje jednoznačná odpoveď. Hrali sme štyri predĺženia, v ktorých sme ani raz nedokázali streliť gól. Dvakrát sme z toho inkasovali a dvakrát to dotiahli do úspešných samostatných nájazdov. Dovolím si však tvrdiť, že ani v jednom predĺžení sme neťahali za kratší koniec a vždy sme sa snažili streliť víťazný gól.
Vonku ste boli úspešnejší ako doma, keď ste vyhrali všetky duely. Prečo?
- Zápasy na domácej palubovke nám vyhovujú, predsa len dievčatá sú zvyknuté na špecifické parkety v Športovej hale v Dubnici. Je tu však väčší tlak od našich divákov a fanúšikov. Zaznamenali sme za celú sezónu vrátane play-off iba dve prehry (semifinále a finále), aj to predĺžení, tak by som v tom nevidel nejaký špeciálny dôvod alebo problém, ktorý bolo treba riešiť.
Prvé dva finálové zápasy doma ste mali dobre rozohrané, no v oboch prípadoch využil súper slabšiu chvíľku a v záveroch viedol 3:5. Nedošlo k podceneniu?
- K podceneniu určite nie, možno k určitému uspokojeniu z dobre rozohraného zápasu. Ale florbal je naozaj veľmi dynamický šport a keď sa vám darí, vôbec nie je zriedkavé, že padne niekoľko gólov v priebehu krátkej chvíle. Veľmi dôležitá je pri dievčatách aj športová psychika a tak ako vás jeden úspešný moment môže nakopnúť, takisto vás môže aj potopiť. Sabinov má vo svojom kádri niekoľko výborných hráčok, tie však trávili na ihrisku príliš veľa času, my sme šetrili sily a v závere zápasov dominovali.
Aká bola nálada pred finále?
- Bola asi taká ako by mala pred finále byť. Všetci sú unavení a zároveň sa tešia, že odohrajú zápasy, ktoré budú vrcholom ich deväťmesačného úsilia od začiatku júla.
Tretí zápas rozhodla Bližňáková štyrmi gólmi, bol to rozhodujúci moment?
- Vzhľadom na to, že ostatným hráčkam sa strelecky dve tretiny nedarilo, boli jej góly tým, čo nás udržalo v hre o víťazstvo až do záverečnej tretiny.
Vo štvrtom finále ste stratili trojgólový náskok, ako ste zvládli túto situáciu?
- Úvod zápasu, keď sme strelili za tri minúty tri góly bol z ríše snov a veľmi nám uľahčil ďalší priebeh zápasu. Prišla päťminútové oslabenie, po ktorom sme aj vďaka gólu z výborne zahratého brejku udržali trojgólové vedenie. V druhej tretine nám bolo jasné, že súper dá do útoku všetky sily, kontrolovali sme však hru a potom prišiel moment, ktorý som spomínal. Z našej super šance rezultoval brejk súpera a inkasovaný gól, ktorý domáce neuveriteľne nakopol. Znervózneli sme a inkasovali sme ešte raz a do záveru tretiny sa iba bránili. Vtedy prišiel kľúčový moment, keď sme v závere využili šancu a opäť zvýšili na 5:3. Tento moment napriek tlaku súpera v záverečnej tretine domáce zrejme psychicky položil.
Kto sa zaslúžil o titul?
- Brankárky Pavlína Farulová, Barbora Pagáčová, hráčky Andrea Šidlová, Ivana Hrehušová, Michaela Žikavská, Veronika Dobrodejová, Alžbeta Bachorcová, Lenka Dobrodejová, Angelika Bližňáková, Lenka Lenčešová, Barbora Gáborová, Jana Trošková, Veronika Letková, Renáta Reseková, Ema Fančovičová, Alexandra Kocúrová, Dominika Hlaváčová, Katarína Uherková, Dáša Kohútová, tréner Vladimír Gábor, realizačný tím Monika Hlaváčová, Ivan Bachorec, Dano Gašpar, predseda klubu Ondrej Buday.
Aké boli oslavy, ostáva káder pohromade, alebo sú už známe zmeny?
- Oslavy prebiehali už počas dlhej cesty domov a pokračovali v Pruskom. Vzhľadom na povinnosti v práci a školách skončili ešte pred polnocou. Už teraz vieme, že nás minimálne dve hráčky opustia, ale to teraz ešte nechcem riešiť.
Máte výborných fanúšikov, často s vami cestujú aj von?
- Asi nebol zápas vonku, kde by niekto nebol. Najskalnejší fanúšikovia si zaslúžili aj medailu za zisk titulu.
Väčšina dievčat má voľno, no ďalšie spolu s vami čaká juniorský svetový šampionát.
- Majstrovstvá sveta sú od 2. do 6. mája vo švajčiarskom St. Gallene. Z dievčatami máme zraz už v stredu 25. apríla. Postupne nás v skupine čakajú Švajčiarky, Poľky a Fínky.
V kádri je päť hráčok Pruského, mali šancu aj ďalšie?
- Až do finálnej nominácie bolo v hre až osem hráčiek Pruského. Do finálnej nominácie sa nakoniec prebojovali Farulová, Lenčéšová, Kocúrová, Žikavská a Gáborová.
S akým cieľom idete na šampionát?
- Máme tím bez väčších hviezd, budeme vsádzať na tímový a bojovný výkon. Minimálny cieľ je nehrať o záchranu v A-kategórii, čiže hrať zápas o 5.-.6. miesto, čo znamená, že musíme poraziť Poľsko. V prípade top výkonu sa nám môže podariť zahrať s domácimi vyrovnaný zápas a možno prekvapiť.