Kedy sa začali objavovať máje?
- Počiatky zvyku sú v starovekej antike. Už Etruskovia, Rimania, Gréci si na domy pripevňovali v jarnom období ozdobené stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Zároveň tým chceli preniesť silu prírody na človeka. Aj v mimoeurópskych kultúrach je zdobenie stromov bežné. Šamanizmus napríklad chápe strom ako tzv. axis mundi, čiže os sveta, ktorá spája tri sféry existencie - podsvetie, svet a svet duchov.
Postupne sa však tomuto zvyku pripisoval aj iný význam...
- Áno. Od 15., resp. 16. storočia sa májom začala pripisovať emocionálna funkcia, a to vyjadrenie citu muža k žene. Ľudia brali postavenie mája tak záväzne, že obrad mal vážnosť ako napríklad dnešné zásnuby. Niekedy bolo postavenie mája také záväzné, že ho brali ako sobáš. Cirkev, ale aj svetská vrchnosť však zakazovali stavať máje, pretože po Tridentskom koncile bol právoplatný len cirkevný sobáš a taktiež sa vyrubovalo veľa stromov.
Máje sa stavali všade len v predvečer prvého mája?
- Na Slovensku poznáme dva termíny stavania. Na západnom a východnom Slovensku ich stavali v predvečer 1. mája, na strednom Slovensku na Turíce. Pri tejto udalosti s spievali aj špeciálne „májové“ piesne, napríklad Sadzíme my máje, čo nám dáce za ne, alebo Hej, zasadzil som máj zelený, či Zoťali brezu, už ju vezú... V minulosti tento zvyk prežívali ľudia kolektívnejšie. Vytvárali sa mládenecké partie, ktoré išli spoločne vyrúbať mladý stromček a aj postaviť mája. Súčasťou stavania bola aj pochôdzka po dedine, tancovačka a, samozrejme, nechýbalo ani pohostenie.
Kedysi stavali mládenci máje len pred domami svojich dievčat, neskôr už pred každým domom, kde bývalo dievča. V súčasnosti už máje nevyjadrujú len lásku muža k žene. Symbolicky sa stavajú napríklad pred obecnými úradmi, školami. Ale stále zostáva zachované, že pri tejto udalosti určite nechýba ani zábava.
