Florianus z Lorchu žil v 3. - 4. storočí v dnešnom Rakúsku. Kedysi patril jeho rodný kraj pod Rímsku ríšu ako provincia Noricum. Florián slúžil v armáde ako vojak, vraj mal aj dôstojnícku hodnosť. Stal sa kresťanom, čo v tých časoch neveštilo nič dobré.
Prvý rakúsky svätec-mučeník
Keď v rokoch 303-304, počas vlády krutého cisára Diokleciána došlo
Prehliadka hasičskej techniky Čítajte v meste Lorch k perzekúciám veriacich, Florián si ich z pozície svojej funkcie zastal. Avšak aj on bol zatknutý a vyzvaný, aby sa vzdal svojej viery v Krista. Odmietol, a preto súd nad ním vyriekol rozsudok smrti. 4. mája 304 mu bol na krk pripevnený mlynský kameň a hodený do rieky - zomrel násilným utopením v rieke Enža (Enns).
Po smrti našla jeho telo jedna vdova, ktorá ho s veľkou úctou pochovala. Miesto jeho posledného odpočinku v Linci sa zakrátko stalo pútnickým miestom. Nad hrobom bola najskôr postavená kaplnka, neskôr kláštor – dnes známy ako Kláštor sv. Floriána „Sankt Florian Klöster“. Stavba patrí k najväčším barokovým kláštorným komplexom v Rakúsku.
Rozšírenie úcty v európskych krajinách
Život sv. Floriána je pomerne dobre zdokumentovaný. Je prvým rakúskym svätcom – mučeníkom. Úcta k hrdinskému mužovi sa veľmi rýchlo rozšírila do viacerých európskych krajín. Prispela k tomu aj úcta k jeho posmrtným ostatkom.
V stredoveku boli relikvie svätých priam zbožšťované, častokrát boli predmetom aj obchodovania. Relikvie sv. Floriána sa nachádzajú dnes nielen v rodnom Rakúsku, ale v celej strednej Európe. Ostatky svätca nájdeme v poľskom Krakove, talianskom Ríme i českej Prahe.
Kult sv. Floriána ako súčasť ľudovej zbožnosti
Samotná katolícka cirkev ho v liturgickom kalendári veľmi nezdôrazňuje, pripisuje mu úctu ako k ostatným mučeníkom, ktorí boli kanonizovaní. Avšak Florián sa začal tešiť nesmiernej obľube u obyčajných ľudí. Nakoľko bol utopený, začala sa mu pripisovať moc nad ohňom. Stal sa patrónom viacerých povolaní – hasičov, kominárov, hutníkov, ale aj hrnčiarov, či pekárov. Ľudia ho vzývali najmä pri ohrozeniach požiarom. Na domy a verejné priestranstvá sa kládli jeho vyobrazenia, dúfajúc, že ich silný svätec ochráni pred nešťastím (v minulosti, kedy sa stavalo prevažne z dreva, boli požiare časté a mali pre obyvateľstvo devastujúce následky).
Svätý Florián sa v ikonografii zobrazuje ako rímsky vojak, držiaci v ruke meč alebo zástavu. K jeho dôležitým atribútom patrí aj nádoba s vodou. Vyobrazenia v podobe sošiek nachádzame v štítoch domov, na zvoniciach, vežičkách, barokových soškách, morových stĺpoch, dnes najmä pri hasičských staniciach. Výrobcovia keramiky si jeho sošku kládli nad keramickú pec. Ľudová tvorivosť sa prejavila aj na maľbách na skle, drevených plastikách, či malých tlačených obrázkoch v modlitebných knižkách.
Úcta k svätcovi dnes
V súčasnosti je úcta k svätcovi oproti minulosti viac organizovaná. Pri príležitosti jeho výročia smrti sa konávajú rôzne tradičné procesie a verejné pobožnosti. Hasičské zbory otvárajú brány svojich staníc, usporadúvajú Dni otvorený dverí, aby oboznámili ľudí so svojou zaujímavou, no častokrát nebezpečnou prácou. Dúfajme, že v nasledujúcom letnom období nebude musieť svätý Florián veľa zasahovať!
Autor: Petronela Rágulová
