POVAŽSKÁ BYSTRICA. Látka zafarbená indigom, na ktorej sú rôzne tvary, je už desaťročia populárnou látkou na odevy. Hoci sa v minulom storočí tradičný spôsob výroby nahradila priemyselná, ešte stále sú aj pokračovatelia pôvodného spôsobu. Medzi nich patrí i Peter Trnka, ktorý má korene v Záriečí. Vďaka nemu sa mohli záujemcovia zoznámiť s tradičným spôsobom výroby a aj si ho vyskúšať.
História modrotlače
Modrotlač je stará technológia, pomocou ktorej sa plátno farbí prírodným
Modrotlač je stále v móde Čítajte farbivom indigom. Technologický postup je známy vo všetkých kultúrach, kam preniklo indigo. V jednotlivých krajinách však nadobúda špecifické charakteristiky.
Na Slovensku sa modrotlačové látky využívali v ľudovom odievaní, najmä v ženskom kroji. Neskôr aj v interiérových doplnkoch. Pri tejto látke sa podľa riaditeľky Vlastivedného múzea Petronely Rágulovej prejavovali regionálne špecifiká. „Na Považí to bola modro-biela kombinácia, prípadne modro-žltá kombinácia. Modrotlač sa stala súčasťou krojov, v našom regióne z nej majú viac súčastí kroje v púchovskej a ilavskej doline.“
V 21. storočí opäť ožíva záujem o modrotlač v módnej etno-vlne, dostáva sa aj do odevov či doplnkov mladých ľudí.
Vyrábali ju aj na Považí
Farbiareň modrotlače pôvodne vznikla v Záriečí, v roku 1899 ju Jozef Trnka presťahoval do Púchova na Mudroňovu ulicu. Fungovala desaťročia, stále v rukách Trnkovcov. Tešila sa veľkému záujmu nielen od domácich, ale i zahraničných zákazníkov. Len do Holandska v rokoch 1963 až 1965 putovalo päťtisíc modrotlačových ručníkov pre ženy. Do roku 1970 dielňa produkovala 1000 až 1500 metrov modrotlače mesačne. Veľkým úspechom púchovskej modrotlače bola jej prezentácia na vysokej škole textilného zamerania vo Veľkej Británii a na výstave v Londýne.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia začal záujem o modrotlač klesať, a tak sa Stanislav Trnka, posledný výrobca modrotlače, musel prispôsobiť módnym trendom. Nevyšiel ani pokus urobiť z dielne múzeum modrotlače. Stanislav Trnka stále veril, že výroba modrotlače nájde v jeho rodine pokračovateľov. Našla. Venuje sa jej jeho vnuk Peter Trnka, nie však v Púchove, ale vo svojej novovybudovanej dielni v Ivanke pri Dunaji.
Tradičný spôsob výroby
Vo Vlastivednom múzeu je až do 27. júla výstava modrotlače. S ňou súvisí aj workshop, ktorý múzeum pripravilo. Podľa riaditeľky bol oň veľký záujem. „ Prišli ľudia z blízkeho okolia i ďalších miest, napríklad zo Žiliny, Čadce či Bardejova. Raritou bola nadšenkyňa modrotlače až z Austrálie,“ povedala Rágulová. Modrotlačovej dielne sa zúčastnilo tridsať ľudí.
Vďaka lektorovi Petrovi Trnkovi, pokračovateľovi rodinnej tradície, sa mohli účastníci oboznámiť s tradičnými postupmi výroby modrotlače. „Najskôr im názorne ukázal postup potláčania látok, a potom si sami potlačili látku pomocou modrotlačových foriem. Po zaschnutí “papu“ látku niekoľkokrát ponorili do modrého roztoku, tzv. kypy, a nechali na vzduchu oxidovať. Vypraním v roztoku kyseliny sírovej sa odstránila pôvodná nanesená rezerva, vďaka čomu sa zvýraznili biele potlačené vzory,“ opísala priebeh výroby Rágulová.
Dodala, že modrotlač bola v roku 2016 zapísaná do národného Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva a v roku 2017 bola nominovaná do svetového zoznamu UNESCO.
