PÚCHOV. Peter Trnka sa najskôr o výrobu modrotlače veľmi nezaujímal, aj keď k dedkovi Stanislavovi chodil do dielne v Púchove často.
Viac ho lákala stolárčina. Potom prišiel životný zlom, jedny prázdniny a všetko bolo odrazu inak.
Len bežná súčasť života
Do 15 rokov býval Peter Trnka aj s rodičmi v Púchove. Neskôr sa presťahovali do Ivanky pri Dunaji.
V púchovskej dielni u dedka Stanislava Trnku trávil ako chlapec veľa času, nie však preto, že by ho dedo niečo učil alebo že by sa zaujímal v tom čase o výrobu modrotlače.
„Počas roka robil starý otec vždy minimálne dve várky modrotlače na zákazku, išlo o 500 metrov látky. Všetko však strojovo. Sedel pri tom a stroje pracovali za neho,“ spomína si Peter. Ručnú výrobu nikdy nevidel.
„Výroba bola vtedy samozrejmosťou života, ktorá súvisela s mojou rodinou, rovnako ako práca mojich rodičov. Také veci som však vtedy vôbec nerozoberal. Nenapadlo mi pýtať sa bližšie, čo dedko robí a ani on sám o tom nehovoril.“
Zámer, ktorý nevyšiel
Keď začal neskôr Peter študovať na umeleckej strednej škole, uvedomil si, čo vlastne jeho starý otec robí a že po ňom nikto jeho remeslo neprevzal.
„Dedko starol, bol ďaleko, lebo už sme bývali v Ivanke pri Dunaji. Intenzívnejšie som si začal uvedomovať, že raz tu nebude a treba s tým niečo robiť,“ hovorí Peter.
Modrotlač je stále v móde Čítajte Mal v pláne po skončení školy, keď bude mať za sebou maturitu, využiť prázdniny, ktoré sú dlhšie ako zvyčajne. Chcel ich stráviť s dedkom. „Aby som mohol nahrať všetko, čo by mi vedel povedať o starej remeselnej výrobe, porozprávať sa s ním a na vlastné oči vidieť, ako sa modrotlač robí,“ dodáva Peter.
Lenže dedko v januári, v čase keď študoval vnuk posledný ročník strednej školy, zomrel. „Asi každý starý rodič sa niečomu venuje a vnúčatá väčšinou neriešia prečo. Až keď zomrel a zostalo po ňom ticho, prázdno, začal som ešte viac rozmýšľať nad tým, že by som mohol staré remeslo aspoň skúsiť,“ spomína si Peter.
Podklady na výrobu nenašiel takmer žiadne
Cez prázdniny plán mladý muž nezmenil a vybral sa do Púchova.
„V dielni som našiel formy, kypu, teda modrú farbu, ktorá sa používa pri výrobe. Aj niekoľko poznámok na rôznych útržkoch papiera,“ spomína si. Nejaké serióznejšie podklady pre technologický postup však chýbali. Jeho rodičia občas aj žartovali, že dedko robí okolo výroby dosť tajnosti. „Keď mal ísť vyrábať, údajne aj babku poslal vždy pre obed. Možno je to však len klebeta, žart v našej rodine.“
Experimentovanie
Keďže sa z návodov zachovalo máločo, musel mladý muž začať sám experimentovať. Šťastím však bolo, že mal výbavu potrebnú pre výrobu. Ako sám Peter tvrdí, nikdy nemal veľkolepé ambície zachraňovať nejaké vzácne rodinné tradície.
„Skôr to bolo o tom, že skúsim a ak to nepôjde, nechám to tak. Mal som dobrú príležitosť, lebo nie každý má prístup k modrotlačiarskym zariadeniam, “ hovorí Peter.
Našťastie aj vydarené pokusy
Prvé pokusy neboli veru vydarené. Po neúspechoch sa to však našťastie zmenilo. „V tej chvíli ma to začalo baviť a pokračoval som. Od toho, čo vyšlo, som sa posúval ďalej. Nakoniec boli látky, ako som si ich predstavoval.“
Tajomstvá modrotlače objavoval teda sám.
„Bolo to veľmi pekné a až vďaka experimentovaniu som si vybudoval vzťah k remeslu, hlbšie sa ma táto práca dotkla a stala sa mojou záľubou.“ Určite je aj peknou spomienkou na dedka.
Peter Trnka skončil Školu úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave a momentálne študuje na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave so zameraním na priemyselný dizajn.
Relaxuje v dielni v Ivanke pri Dunaji, kde sa venuje výrobe modrotlače.
Workshopy robí nielen doma, ale aj v zahraničí. Nejaké budú vraj ešte aj na Považí.
Jeden veľmi úspešný bol aj v Bruseli na podujatí September dizajn, kde prezentoval staré remeslo aj medzi belgickými študentmi.
O jeho výrobky je veľký záujem.
Nedávno dorobil 50 metrov látky pre folklórny súbor.
Ozývajú sa však hlavne drobní výrobcovia.
„Som rád, že pokračujem v niečom, čo sa oživilo a ľudia si to želajú,“ hovorí umelec Peter Trnka.
Ako sa postupuje pri výrobe modrotlače
Peter ochotne prezradil aj to, ako postupuje pri výrobe látky. „Na biele plátno nanášame pomocou foriem pap, čo je špeciálna modrotlačiarska emulzia, ktorú necháme zas-chnúť.“ Výroba emulzie je u každého remeselníka tajomstvom. Tiež, čo forma, to iný typ ornamentu. „Keď pap zaschne, ideme s látkou do indiga, teda farby alebo aj kypy. Asi šesťkrát ju namočíme a necháme zoxidovať.“ Látka je potom definitívne zafarbená. Práca však nekončí.
„Následne sa musí ešte ustaľovať, a to sa robí v kyslom roztoku. Roztok zároveň odstraňuje emulziu, ktorá je citlivá na kyslé prostredie. Vyskočí modrý ornament. Následne sa látka ešte perie v čistej vode, nechá sa potom vysušiť.“ Až teraz je naozaj hotovo.
