Potlesk ich povzbudí viac ako iné deti

Na oblastnej súťaži Otvorené srdcia (15 fotografií)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Už 23 rokov býva na jar v kine Mier v Považskej Bystrici súťaž v prednese poézie a prózy detí zo špeciálnych škôl. Vidieť stále lepšie herecké výkony.

Deti si síce zapamätajú text horšie, učia sa dlhšie, ale veľakrát vedia texty lepšie precítiť. Z vystupovania majú navyše veľkú radosť.

Úspech veľmi prežívajú

Do 23. ročníka oblastnej súťaže v prednese poézie a prózy žiakov špeciálnych škôl sa zapojilo 11 škôl a 44 žiakov.

Usporiadateľskou školou je Spojená škola internátna v Považskej Bystrici. Jej riaditeľka Darina Pristachová hovorí, že po zvýšenej integrácii detí do bežných základných škôl majú z roka na rok menej žiakov, ktorí by sa mohli prihlásiť do súťaže.

„Deti sú šikovné, majú však väčšie problémy zapamätať si text ako deti z bežných základných škôl. Učitelia vyberajú len tie, ktoré sú schopné si text zapamätať. A je ich stále menej,“ hovorí riaditeľka.

Napriek tomu je súťaž podľa nej veľkým prínosom, lebo veľmi prežívajú každý úspech. „Ak môžu vystúpiť pred veľkým publikom, majú potlesk, je to pre ne niečo úžasné. Ony sa potom všetkým chvália, že boli v kine a recitovali,“ hovorí Pristachová. So staršími deťmi je to už horšie.

„Nechcú, hanbia sa. Aj keď vyhrajú školské kolo, do kina už ísť nechcú.“ To však nie je problém len v špeciálnych školách.

Prečítajte si tiež: Rýchlosť, s akou skladajú deti puzzle, udivila aj organizátorky

V živote sa treba uvoľniť

Na súťaži bolo aj dosť starších recitátorov, ktorí sa rozhodne nemuseli za svoje výkony hanbiť.

„Niečo sa mi učilo fajn a v niektorých miestach boli aj problémy,“ povedal Timotej Klimko z Trenčína.

Jeho prejav bol príjemný, určite aj pre nízko posadený hlas, ktorý pripomínal ten moderátorský. Trému pred vystúpením nemal. Nacvičoval v škole aj doma.

„Bolo to zábavné,“ prezradil s tým, že recitovanie berie ako relax. Má radšej veselé príbehy.

„Aj televízii ma bavia skôr komédie a hlavne zábavné relácie.“ Je podľa neho dôležité vedieť sa v živote uvoľniť, zabaviť a nebrať všetko príliš vážne.

Je emotívna, preto aj herecký výkon

Celkom iný, smutný detský príbeh mala Ivanka Chúpková z usporiadateľskej školy. Myslí si, že herecké alebo moderátorské povolanie nie je jednoduché, hlavne ak je človek rozladený a musí sa ovládnuť. „Príbeh, ktorý bol v básni, je smutný. Nezaujímajú ma len veselé príbehy, aj smutné sú a musia byť, a toto bolo dosť smutné,“ povedala mladá recitátorka.

Je však podľa nej dobré, ak spisovatelia sledujú skutočný život a zachytia ho v knihách. „Aby ostatní ľudia vedeli, čo deti zažili. Aby nebolo zlo.“

Janka Vaštíková, učiteľka, ktorá Ivanku na súťaž pripravovala, hovorí o nej ako o veľmi šikovnej recitátorke.

„Pokúša sa vždy dať do recitácie aj herecký výkon. Je dosť emotívna, dokáže to precítiť, čo je výborné,“ hovorí Vaštíková s tým, že je určite dobré, ak majú deti možnosť ukázať sa.

Veľká radosť

Mirka Rišiaňová z Púchova patrí tiež k emotívnym typom detí. Z recitácie mala veľkú radosť.

„Toto ale nebolo ťažké, naučila som sa to raz dva. Veľmi ma to bavilo,“ prezradila a pochválila sa aj s tým, ako veľmi rada chodí do školy. Podľa Mirkinej mamy možnosť prezentovať sa, ukázať, čo dokážu, deťom prospieva. „Tiež si vytvárajú vzťah k básňam, literatúre, získavajú životnú náplň. Veľmi potrebujú potlesk, uznanie,“ hovorí Lenka Rišiaňová.

Dodáva, že im trvá možno trochu dlhšie pripraviť sa na súťaž, ale námaha stojí za to. „Moja dcéra mala veľkú radosť, že môže ísť do súťaže, aj zo samotnej prípravy. S básňou už bola na jednej súťaži a teraz sme to využili a prišla aj sem.“

Šťastné, že aj ony účinkovali

Na privítanie si deti zo školy v Považskej Bystrici pripravili krátke recitačno-divadelné pásmo.

Niektoré vôbec nehovorili, len hrali.

„Hríbik hovoril málo a stromy vôbec nič. Sú to deti, ktoré by sa nevedeli prezentovať hlasom, ale veľmi prežívali prípravu a boli šťastné, že môžu účinkovať. Veľmi rady sa prezentujú,“ povedala riaditeľka Pristachová.