NOVÁ DUBNICA – Krasokorčuliari nedávno ukončili svoju súťažnú sezónu, v ktorej sa darilo mladej Novodubničanke Paulínke Hrebíkovej, ktorá nám spolu s rodičmi priblížila úspešný rok.
Športový talent
„Paulínku spolu s maminou Monikou od malička vedieme k športu, ktorý sa jej veľmi páči. Už ako polročná vedela plávať, o niekoľko mesiacov sa už udržala na hrazde. Chceli sme, aby sa naučila bicyklovať a korčuľovať, s lyžovaním to zatiaľ nevychádza. Chodili sme spolu na zimný štadión, kde si ju všimli a poradili nám, aby sme skúsili krasokorčuľovanie. Tento šport nie je v regióne veľmi rozšírený, klub je v Púchove a potom v Trenčíne, kam to máme bližšie. Paulínku v Trenčíne vyskúšali, splnila predpoklady a tak sme sa stali členmi klubu Kraso Trenčín, ktorý je súčasťou Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu.
Mládeži sa musíme venovať viac a lepšie, inak bude problém
Skvelá premiéra
„Dvaapolroka od prvých krôčikov na ľade sme sa prihlásili do súťaže šesťročných hviezdičiek, ktorá ešte nie je súčasťou Slovenského pohára. Vlani Paulínka ako šesťročná absolvovala päť pretekov a všetky vyhrala. Bola to pre ňu veľká motivácia a spolu s ňou sme sa tešili na sezónu 2017 /2018.“
Malá suverénka
„Pre sedemročné deti je súťaž Nádeje 7 zaradená do Slovenského pohára. Zväz v sezóne organizuje asi pätnásť pretekov, každý pretekár sa môže zúčastniť desiatich. Cieľom každého je prebojovať sa na majstrovstvá Slovenska, kam má právo štartu štrnásť najlepších z celkového pohárového hodnotenia. Do bodovania sa počítajú štyri najlepšie výsledky a výsledkom je konečné poradie Slovenského pohára. Z ôsmich pretekov Paulínka vyhrala sedem a raz bola druhá, keď sa pošmykla a v snahe stihnúť hudbu, vynechala jeden prvok a prišla o prvenstvo.“
Zlatý mustang
„Na majstrovstvách Slovenska v Ružomberku súťažilo štrnásť dievčat. Každá mala jednu viac ako dvojminútovú jazdu. Tréner Peter Hebr ml., ktorý ma trénuje druhý rok, mi pripravil choreografiu na hudbu z filmu o mustangovi. Od tohto roku sa môže jazdiť aj na pesničku, predtým iba na hudbu bez spevu. Predpísané skoky aj všetky prvky som zvládla a získala som titul, z ktorého mám veľkú radosť. Darí sa mi zvládnuť dvojitý salchow, ovládam aj Bielmanovej piruetu, ktorú volajú aj škorpión, ale učím sa aj ďalšie,“ dodáva mladá majsterka.
Zahraničná skúška
„Paulínka vo svoje kategórii víťazi niekedy aj s dvadsaťpercentným rozdielom, na šampionáte to bolo asi pätnásť. Rozhodli sme sa preto vyskúšať aj zahraničné preteky. Na pretekoch v Budapešti to bolo niečo iné ako doma. V silnej konkurencii pretekárok z celej Európy skončila Paulínka na treťom mieste. S trénerom sme mali ťažké srdce na rozhodcov, ale neriešili sme to, lebo v prvom rade išlo porovnať sa so zahraničnou konkurenciou.
Náročný program
„Dcéra to nemá jednoduché, pretože nemôžeme trénovať v Dubnici. Musíme sa prispôsobiť podmienkam na štadiónoch, celoročnú prevádzku má iba Gáboríkov v Trenčíne. Paulínka absolvuje týždenne desať tréningov. Ráno vstáva o pol šiestej, krátko po šiestej je už v Trenčíne na ľade. Nasleduje rozcvička, tréning a potom rýchlo do školy do Dubnice. Nie je to jednoduché ani pre nás, raz idem s ňou ja, ale väčšinou mama Monika. To je problém viacerých talentov, že nie každý rodič má možnosť voziť dieťa na tréning podľa voľného ľadu. S maminou chodí ku krajčírke, ktorá jej šije súťažné kostýmy. “
Drina aj záľuba
Mladá krasokorčuliarka musí zvládať nielen korčuľovanie, ale tento šport je kombináciou gymnastiky, baletu a tanca. K zvládnutiu treba nemálo času, ak s ak tomu pripočítajú povinnosti v škole, voľna veľa neostáva.“ Paulínka je veľmi šikovná, dobre sa učí, nie sú s ňou problémy v škole. Je príjemná, veselá, nie je na nej vidieť únava,“ dopĺňa riaditeľ školy Ferdinand Brunovský.
Na pílu netlačíme
„Vieme, že dcérke ukrajujeme z detstva, má menej voľného času, ale šport ju baví a chce niečo dosiahnuť, preto ju ako rodičia podporujeme. Aj ona má niekedy chvíle, že sa jej nechce, to rešpektujeme, lebo nechcem ju nútiť. Ideme radšej druhou cestou, aby sa na tréningy a preteky tešila a nič nerobila nasilu, lebo to by bol začiatok konca. Učíme ju, že nie vždy sa vyhráva, ale treba sa vedieť vysporiadať aj s neúspechom. Veľmi dobrá je aj spolupráca s trénerom Hebrom, ktorému dôverujeme a výsledky mu dávajú za pravdu.
Náročné leto
„Bez ľadu nebudeme ani v lete, pôjdeme na niektorý z kempov na Slovensku alebo v Čechách. Je to náročné, pretože tréningy sú intenzívne a denne je ich päť, spolu 35 za týždeň. Dcérka sa už teší, a my zasa na oplátku sa jej snažíme jej námahu vykompenzovať spoločnými výletmi či hrami. Veríme, že sa jej bude dariť aj vo vyššej kategórii a najmä aby mala zo športu radosť.“
