POVAŽSKÁ BYSTRICA. Už vyše osemdesiat rokov prichádzajú na Juraja, resp. prvú nedeľu po Jurajovi, do Zemianskeho Kvašova, časti Považskej Bystrice, ľudia z blízkeho i širokého okolia. Lákadlom sú tradičné Jurajovské hody, viac známe ako Klepeto.
Tento rok sa konal už 85. ročník hodov. Slávnosti boli pod taktovkou miestneho dobrovoľného hasičského zboru.
Prečo Klepeto?
Hodové slávnosti majú väčšinou názov podľa svätca, ktorému je zasvätený kostol. Aj v Zemianskom Kvašove majú Kostolík sv. Juraja, preto sú hody vždy v termíne, keď oslavuje meno Juraj.

Kvašovské však majú ešte ďalšie meno – Klepeto. V Kvašovskom potoku podľa pamätníkov kedysi tiekla čistá voda a žilo v nej veľa rakov, preto aj domácich prezývali ´klepetári´. „Raky sa vždy piekli na hody, preto vznikol názov Klepeto. Dnes už v potoku raky nežijú, tak tradíciu dodržiavame tak, že pečieme makrely. Ale raka, ako symbol Klepeta, máme v nádobe. Zháňame ho, kde sa dá, po hodoch ho vraciame naspäť do prírody,“ hovorí Miroslav Novosad, predseda miestneho hasičského zboru.
Mesačná príprava
Pod taktovkou hasičov boli aj hodové slávnosti. Predchádzali im vyše mesačná práca na úpravách v areáli kultúrneho domu. „Mesto prispelo materiálom a hasiči svojpomocne opravovali areál,“ informuje poslanec za túto miestnu časť Peter Zvak, ktorý hodové slávnosti aj moderoval.
„Štyri týždne pred Klepetom každú sobotu sme v areáli stále niečo upravovali, opravovali. Prišli nám pomôcť aj niektorí ďalší obyvatelia. Som rád, že sme to stihli,“ dodal predseda hasičov.
Veľká účasť
Rovnako ako predseda hasičov, aj on bol s účasťou spokojný. Každý rok prichádzajú do Zemianskeho Kvašova stovky ľudí. Podľa domácich býva účasť taká veľká aj preto, že sa k nim „prifarilo“ neďaleké sídlisko SNP.
Pravdou však je, že návštevníkov vždy láka pestrý kultúrny program. Ten nechýbal ani tento rok. Celé popoludnie v zaplnenom areáli zneli piesne a hudba, tancovalo sa na pódiu i pod ním až do neskorých večerných hodín. Keďže aj počasie prialo, organizátori odhadujú, že účasť na hodoch prekročila aj štvortisícovú hranicu.