PRUŽINA. Veľká búrka pred niekoľkými rokmi dosť poškodila statnú lipu nad osadou Mlynište v chotári obce Pružina. Padli dokonca návrhy, že strom bude musieť ísť asi dole, aby nebol nebezpečný. Rastie totiž rovno nad cestou.
Nakoniec jej dali šancu, len ju poobriezali. Ako strom zabojoval o život, na prvý pohľad každého dosť prekvapí.
V starom sade na Priedhorím rastie zase jabloň. Je samá hrča, diera, obrastená hubami. Tiež môže mať už sto ropkov. Je opustená, gazdu nemá. Stále však zjari nádherne zakvitne. A vtedy je to akoby celkom iný strom, mladucha.
Dali jej šancu
Stará lipa v Mlyništiach rastie pri kaplnke nad poľnou cestou. Môže mať asi dvesto rokov. Po búrke zostala v kmeni obrovská diera, konáre začali jeden po druhom postupne osychať.
Vzácny poklad v okolí Krivoklátu vraj doslova prší Čítajte Strom však nevyrezali. Prešiel nejaký čas a stalo sa niečo, čo miestnych prekvapilo.
„Pozrite na tú dieru. Z vnútra stromu nezostalo takmer nič. A predsa žije. A to vďaka nitkám, ktoré sa vytvorili v dutom kmeni,“ vysvetľuje zaujímavý úkaz Ján Janiga z Priedhoria.
Neskutočne silná vôľa žiť
Janiga dodáva, že strom akoby sa naľakal, že ho zotnú a začal horúčkovito bojovať o život. V dutine sa ťahá niekoľko koreňov, ktoré vytvorili premostenie, tak, ako to býva pri operáciách srdca, aby dostávala rastlina potrebné živiny zo zeme. „Ide doslova o bypassy,“ pomáha si Janiga odborným výrazom známym v kardiochirurgii.
Stavajú vatru veľkú ako dom Čítajte Kedysi bol prepájací koreň len jeden, hrubý asi ako chlapská ruka. „Ešte viac zhrubol a nové stále pribúdajú. Stromu sa na tomto svete evidentne páči a má strašne silnú vôľu prežiť,“ hovorí Janiga. Je vraj veľmi rád, že zobrali strom pred šiestimi rokmi na milosť a nezrezali ho.
Aj túto jar stará lipa opäť usilovne púšťala listy a kvety. Z diaľky vôbec nepoznať, že bola kedysi chorá. Pán Janiga, ktorý žije v Pružine, v časti Priedhorie celý život, žartuje. „Stromy v dedine medzi horami majú tuhé korene, tak ako aj ľudia. Nič nás len tak rýchlo nezloží,“ usmieva sa Janiga.
Stará a predsa mladucha
Ján Janiga spomína ešte jednu „starenu“, ktorá sa cíti byť stále mladá. Ide o jabloň, plánku v starom sade na lúkach kúsok nad miestom, kde býva
. „Pamätám si ju už ako chlapec. Už vtedy vyzerala ako starý strom. Ale zjari vždy krásne zakvitla. A máva aj jabĺčka. Stále sa drží,“ hovorí Janiga.
Plody sú síce malé, trpké, ale v horúcich dňoch celkom osviežia. A v jej tieni si v lete človek rád posedí, aby sa potešil pohľadom na krásne okolité hory. Tiež včely tu nájdu zjari stále bohatú pastvu.
Videl všeličo, ale toto ho naozaj zaujalo
Za zaujímavé považuje stromy aj odborník, záhradný inžinier Martin Smatana. „Videl som už všelijaké stromy, v rôznom stave a toto je unikát. Pri lipe ide o starý poškodený strom s druhotnou druhotná korunou a naozaj zaujímavým kmeňom. Regeneruje výborne a rastie ako bláznivá,“ konštatuje Martin Smatana, záhradný inžinier, ktorý študoval v Lednici na Morave. Dnes sa stará o park v kúpeľoch Nimnica a zakladal aj Treťohorný park v Považskej Bystrici.
To čo vidieť v kmeni sú podľa neho korene. Lipa nimi sama do seba zakorenila.
„U lipy je inak bežné bežné, že vytvára bútľaviny, v ktorých sa hromadí práchnivé drevo, všeličo tam navláčia aj živočíchy. Prežila by možno aj bez tejto pomôcky, ktorú si vytvorila, lebo má hlboké korene, ktoré presahujú ďaleko šírku koruny. Toto je však veľmi pôsobivé,“ hovorí Smatana s tým, že ide o akúsi poistku, ktorú si vytvorila pre život. „Naozaj, nádhera,“ konštatuje Smatana.
Krásny kúsok je podľa neho aj plánka nad Priedhorím. „Je zaujímavé vidieť tak bohato rozkvitnutý starý strom,“ hovorí Smatana, ktorý sa domnieva, že jabloň je už možno aj napadnutý nejakou hubou. „Nemusí jej však škodiť,“ dodáva.
Zaslúži si rešpekt
Botanička z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Paulína Prengelová hovorí, že je povzbudzujúce vidieť aj na príklade starého stromu, že príroda sa dokáže o seba postarať sama.
„Súvisí to s prirodzenou schopnosťou autoregulácie prírody a všetkých živých organizmov v nej. Sú schopné dokonale riadiť a zvládať životné procesy a prispôsobovať sa zmene podmienok, aby prežili,“ konštatuje botanička.
Dodáva, že človek ovplyvňuje prírodu už niekoľko miliónov rokov, ale mal by ju predovšetkým dobre pozorovať, chrániť a rešpektovať, nie riadiť.
