Považskobystrickí hádzanári po deviatich neúrodných rokoch opäť získali v extralige cenný kov.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Po skončenej sezóne, kde hráči MŠK po druhom mieste v základnej časti skončili v play off tretí, hrali vo finále Slovenského pohára a boli v semifinále Challenge cupu. Partnerom pre rozhovor bol tréner Václav Straka.
Sezónu ste mali rozbehnutú výborne, medzi fanúšikmi sa vopred hovorilo o finále s Prešovom. Všetko bolo nakoniec inak. Prečo?
- Po rokoch sa Považská Bystrica znova dočkala medaily, čo hodnotím pozitívne. Ak to porovnáme s vlaňajškom, kedy sa tímy „bili“ o účasť v medzinárodnej HIL-ke, sa viaceré z nich ako Hlohovec, ŠKP, N. Zámky, oslabili. Prvá štvorka, kam sme sa radili aj my, sa kvalitatívne príliš nezmenila. Bronz si treba vážiť, musíme si uvedomiť, že medailu chcel každý, Sezóna bola dobrá, v základnej časti sme preskočili dvojicu kvalitných tímov Topoľčany a Šaľu, bohužiaľ, do finále sme sa nedostali. Súper z Topoľčian bol lepší.
Hádzanári Pov. Bystrice sú bronzoví + FOTO Čítajte
Za polroka ste mali prehier na konte minimálne, no prišiel nešťastný apríl, kde sa začala šesťzápasová séria prehier. V čom vidíte príčinu?
- V nadstavbe pred zápasom v Topoľčanoch sme mali isté druhé miesto, ale to neznamená, že sme nechceli vyhrať. Chudoba nebol po zranení vo forme, ďalší hráči mali toho plné zuby. Pred náročným play off som dal väčšiu šancu aj ostatným hráčom nazbierať minúty na ihrisku. Prehrali sme o gól, rovnako ako nasledujúci domáci duel so Šaľou nešťastne v poslednej sekunde. Nebol dôvod na paniku, veď chlapci hrajú o prémie a zápas by nevypustili. Dohrávka v Prešove bola o niečom úplne inom. Hrala celá lavička, dorastenci, lebo už o tri dni nás čakalo semifinále. Prehrali sme vysoko, inak to ani dopadnúť nemohlo. Škoda, že sa nielen my musíme prispôsobovať Prešovu, pretože zápas sa mal pôvodne hrať vo februári. Nesúhlasili sme s dohrávkou, no zväz tak rozhodol.
Ako sa podpísal na tíme semifinálový neúspech?
- Na hráčoch sa prejavil veľký tlak okolia, verejnosť ich videla už vo finále. Prišlo aj málo ľudí, ale aj tak začiatok s Topoľčanmi nebol najhorší. Po vyhratom polčase bola ešte štvrťhodinu pred koncom remíza. Urobili sme tri technické chyby, zahodili dve šance a súper päťminútovku vyhral 0:5. V závere sme riskovali, no súper bol na koni a vysoko vyhral. Prehra na tíme zanechala stopy, aj keď u súpera to nebolo najhoršie, no čaroval brankár Meluš a šesť našich striel skončili na žrdi. Hostia sa dostali ešte do väčšej pohody a vyhrali u nás aj tretí zápas. Po vyradení vedenie klubu vyradilo z kádra najlepšie strelca Radima Chudobu. Hráči stáli za ním, no museli sme sa s jeho absenciou vysporiadať. Je pravdou, že po zranení nepodával stopercentné výkony, no keď sme to už raz dokázali fungovať počas jeho zranenia, neostávalo nič iné, iba zomknúť sa ešte viac a zabojovať o bronz.
Proti Šali to v prvom polčase najmä z pohľadu na výsledok na zlepšenie nevyzeralo. Kde nastal obrat?
- Trápili sme sa v koncovke, súper nám dal za polčas osemnásť gólov. V kabíne sme si povedali, že budeme hrať vabank a musíme to zlomiť. Aj keď psychika bola dole, mali sme za sebou šesť prehier a prehratý polčas. Rýchlym prechodom do útoku a veľkou bojovnosťou sa zápas podarilo otočiť a konečne sme v sérii viedli. V Šali sme hrali dobre, no deň mal brankár Luděk Fabián a veľa šancí sme zahodili. Súper prišiel o zraneného strelca Šulca, čo sa tiež podpísalo na vývoji série. Po zvládnutom treťom domácom zápase nám štvrtý duel nevyšiel a rozhodoval posledný duel. Bol to najlepší zápas v play off, hráči si ani na chvíľku nepripúšťali neúspech. Súpera držali na dištanc a dosiahli zápas do víťazného konca. Zápas mimoriadne vyšiel Stanovi Pupíkovi, no dobre zahrali všetci.
Pred sezónou sa zdal káder široký, avšak dohrávali ste takmer v rovnakej zostave s minimom zmien.
