VIEDEŇ, LAZY POD MAKYTOU. Na veľkej akcii sa zúčastnili hráči Jednota Lazy pod Makytou, účastníci 4. ligy starších žiakov Juh. O turnaji sme sa porozprávali s trénerom Michalom Dlobíkom.
Ako ste sa dostali na takýto veľký turnaj?
- Pozvánka neprišla na zväz, ale priamo na náš klub s tým, či nemáme záujem o štart. Podmienkou bola účasť v 4. lige a uhradenie nákladov. Neviem, ako sa na nás nakontaktovali, pýtali sa ma na to viacerí. Možno to bolo na podnet jedného zo usporiadajúcej agentúry, ktorý vraj náš tím sleduje už dlhší čas. Nie je to dôležité, hlavne, že sme pozvánku akceptovali a pre chlapcov to bola veľká škola. Ponuku sme riešili najprv s rodičmi a so starostom, pretože museli sme financovať nielen pobyt, ale aj cestovné. Obec pomohla súpravami, rodičia sa poskladali, prispeli aj sponzori, a tak sme mohli vyraziť do Rakúska. V ústrety nám vyšla aj Horná Poruba, s ktorou sme predohrali zápas kolidujúci s termínom turnaja.

Mali ste informácie o dejisku a súperoch?
- Hralo sa na predmestí Viedne v Gerasdorfe, kde je posledná zastávka metra. Turnaj mal bohaté obsadenie, vo viacerých kategóriách štartovalo 85 tímov z jedenástich krajín. V našej kategórii U 15 bolo dvadsať družstiev rozdelených do štyroch päťčlenných skupín. Tímy umiestnené na rovnakých priečkach vytvorili ďalšie skupiny, kde sa hralo o konečné umiestnenie. Nás čakali dva české, jeden nemecký a jeden rakúsky súper.
Boli ste spokojní s výsledkami a výkonmi?
- Chlapci už v prvý deň turnaja dokázali malý zázrak druhým miestom v skupine. Hralo sa 1 x 25 minút na veľkom ihrisku s jedenástimi hráčmi. Aj keď súperi boli o málo lepší, vynikajúcou defenzívou sa nám podarilo uspieť. Po strelenom góle chlapci uzavreli priestor pred bránou a dvakrát vyhrali. V prvom zápase sa chlapci zoznamovali s turnajom, mali rešpekt, ktorý časom opadol, no body za remízu 0:0 s nemeckým Union Wasseralfingen 0:0 v konečnom účtovaní chýbali. S domácim SV Gerasdorf /Stammersdorf vyhrali 1:0, no s českým SK Strupčice prehrali zaslúžene 0:1. V záverečnom zápase zdolali FK Neratovice 1:0. Súboje druhých tímov o 5. – 8. miesto sme začali prehrou s českým SK Světice 1:2 a v boji o 7. miesto náš čakal rakúsky Columbia Florisdorf. Po remíze 1:1 nasledoval penaltový rozstrel. Premenili sme všetky tri, súper len dve, lebo poslednú náš brankár vyrazil.
Hráči boli šťastní, dosiahli pekný úspech a v silnej konkurencii sa nestratili. Nemecké a rakúske tímy boli porovnateľné s nami, no Česi herne aj takticky ostatných prevyšovali.
Ako hodnotíte organizáciu turnaja?
- Bola na vysokej úrovni. Po príchode nasledovalo prijatie u starostu, odkiaľ sa všetci účastníci v sprievode pripomínajúcom prvomájový presunuli mestom na štadión, kde bol otvárací ceremoniál. Hrala kapela, nechýbali vlajky krajín, každému tímu po predstavení zahrali štátnu hymnu. Nemuseli sme nič riešiť a hľadať, všetko bolo jasne vyznačené – miesto a čas zápasu, súperi, stravovanie, ubytovanie. Počas troch dní som sa iba raz musel na niečo pýtať organizátorov. Odmenou za výkony bola plaketa a medaila pre každého hráča. Bonusom bola pozvánka aj na ďalší ročník, ktorú sme predbežne potvrdili, no všetko bude závisieť od situácie, ktorá bude o rok.
Domáca súťaž sa chýli ku koncu, ako zúročíte získané skúsenosti?
- V porovnaní s našou ligou to bol diametrálne veľký rozdiel. Chlapci si vyskúšali niečo nové. Dúfam, že to využijú. Je na nich vidieť výrazný progres, potom ako v zimnej prestávke prišiel tréner Ľubomír Žiaček mladší, s ktorým chlapcov vedieme. Družstvo je štvrté, po sezóne končia iba dvaja hráči. Nemáme obavy o budúcnosť a v budúcej sezóne sa chceme popasovať o medailové priečky. Výhodou je, že máme široké vekové spektrum hráčov od desať do pätnásť rokov, preto nám po sezóne veľa hráčov neodchádza. Z tohto dôvodu nemôžeme vytvoriť dorast, lebo chlapci po skončení základnej školy odchádzajú preč a buď hrávajú v mieste strednej školy alebo s futbalom končia úplne. Sledujeme však každého z nich a každoročne obnovujeme ich transfery. Z vlaňajšieho ročníka hráva Dominik Štefánik v Dohňanoch, ktoré vedú 6. ligu.
V Púchovskej doline je viacero obcí, kde majú žiacky futbal. Ako sa vám darí získavať nových hráčov?
- Z dvadsiatky hráčov je väčšina z Lazov, štyria sú z Lysej, no hrajú u nás už tretí rok. Máme aj hráčov z Lúk. Pretože každoročne končia dvaja, traja, rovnaký počet sa nám vždy podarí doplniť. Vidieť, že práca, ktorú sme začali pred niekoľkými rokmi sa vypláca a dúfam, že časom sa viacerí z bývalých žiakov predstavia aj mužskom tíme.