ČELKOVA LEHOTA. Obec Čelkova Lehota v Považskobystrickom okrese patrí s necelými 140 obyvateľmi medzi najmenšie obce stredného Považia. Leží v Strážovských vrchoch a okrem prírodného bohatstva zaujímavosťou dedinky je, že každý druhý jej obyvateľ má priezvisko Čelko alebo Čelková.
Dominantné priezvisko
Podľa starostu Juraja Čelka nosí momentálne priezvisko Čelko, Čelková 72 zo 138 obyvateľov dediny. Priezvisko Čelko majú aj traja z piatich poslancov obecného zastupiteľstva a Čelková - Katarína bola aj administratívna pracovníčka obecného úradu. Nedávno sa vydala a zmenila priezvisko na Barošová. V 90. rokoch minulého storočia mala obec aj deväťčlenné obecné zastupiteľstvo, len dvaja z poslancov neboli Čelkovci.
„Čelkovu Lehotu založil Benedikt Čelko - zeman, ktorý dostal obec ako dar od majiteľa Považského hradu. Čelkovcov tu bolo veľa, traduje sa, že by to mali byť potomkovia tých zemanov," priblížil starosta. Ako uvádzajú historické pramene, Dominik Čelko bol kastelánom, správcom a veliteľom Považského hradu. Jeho majiteľmi boli vtedy Podmanickovci, hrad dostali od uhorského kráľa Mateja Korvína. Benediktovi Čelkovi daroval obec Čelkova Lehota Ladislav Podmanický.
Domy im nezničil oheň, ale nenávisť a ľudské zlo Čítajte V minulosti ešte viac
V minulosti bola podľa starostu frekvencia priezviska Čelko ešte výraznejšia ako dnes. Ich pokles bol spôsobený príchodom nových obyvateľov, ktorí sa do obce priženili, ale aj odchodom obyvateľstva v 70. rokoch do priemyselne sa rozvíjajúcej Považskej Bystrice. „V 70. rokoch sme patrili pod strediskovú obec Domaniža a vtedy tu bola zastavená výstavba rodinných domov. Nemožnosťou stavať domy a vďaka pracovným príležitostiam v meste odišla z obce silná generácia," doplnil Čelko.
Asi každý má korene u nich
Ako sa uvádza v publikácii Gejzu Sádeckého Malá kronika obce Čelkova Lehota 1471-2011, pôvod rodu Čelkovcov je v Trenčianskej stolici. V latinských prameňoch uložených v Budapešti sa spomína priezvisko Čelko už v roku 1339. „Benedikt Čelko, ani nikto iný s takýmto priezviskom sa už neskôr v Považskej Bystrici a najbližšom okolí v rokoch 1527-1715 nevyskytuje," píše sa v publikácii.
Ako doplnil starosta, zrejme každý Čelko na Slovensku má korene práve v Čelkovej Lehote. Niektorí o tom ani nevedia, no keď pátrali po svojich predkoch, nakoniec potvrdili, že ich dávni predkovia pochádzali z Čelkovej Lehoty.
Včielky pána Alexandra bývajú v krásnych maľovaných úľoch Čítajte Tí známejší
Zo známejších rodákov z obce s priezviskom Čelko treba spomenúť československého reprezentanta a niekoľkonásobného majstra ČSSR v behu na 400 a 800 metrov Viktora Čelka, súčasného podpredsedu Slovenského stolnotenisového zväzu Róberta Čelka, konštruktéra motocyklov v Považských strojárňach Alexandra Čelka či Daniela Čelka, ktorý počas vojny zachránil životy dvom desiatkam utečencov židovského, ruského a českého pôvodu.
Korene v Čelkovej Lehote má pravdepodobne aj prvý čašnícky učeň Spoločenského domu zbrojovky v Považskej Bystrici Jaroslav Čelko, ktorý mladosť prežil v susednej obci Sádočné. Ako informoval patriot Považských strojární Pavol Mikuš, zapojil sa do protifašistického odboja, bol účastníkom Slovenského národného povstania a po vojne študoval sociológiu v Brne a Prahe. Z čašníckeho učňa sa stal doktor vied. Napísal aj trilógiu vzťahujúcu sa k jeho rodisku a životu. Zomrel minulý rok.
