Článok pokračuje pod video reklamou
LAZY POD MAKYTOU/ KOHÚTKA. Ľudia prichádzajú na tradičné podujatie turistického stretnutie Čechov a Slovákov Bezhraničné valašenie stále vo veľkom počte.
Na potulky v horách majú mnohí krásne spomienky. Príroda Javorníkov nie je ešte tak dotknutá činnosťou človeka, jej krása je divoká a malebná zároveň.
Ľudia tento rok hodnotili na turistickom stretnutí aj rozdelenie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Krásne spomienky na potulky Javorníkmi
Ján Bednár z Považskej Bystrice je turista a športovec srdcom i dušou. Na Bezhraničné valašenie prišiel veľmi rád aj s dcérou.
„Toto je môj raj. Zima či leto, to je jedno. Od desiatich rokov mám tieto hory pochodené,“ hovorí.
Keď si prvýkrát ešte ako dieťa lepšie všimol zasnežený biely hrebeň Javorníkov, hneď sa do hôr zamiloval.
„Nevedel som, čo je to. Jeden starý pán mi povedal, že sú to Javorníky. Je to moja celoživotná radosť, či sa pustím na našu stranu, alebo tú valašskú. Dobrí ľudia sú z oboch strán,“ dodáva s tým, že získal počas rôznych športových a turistických podujatí, aj na potulkách prírodou veľa kamarátov. Ešte predvlani bol aj na bežkách. „Teraz už som len dôchodca. Dvadsaťosemročný,“ smeje sa.
Prečítajte si tiež: FOTO: Vráti sa na tajomný vrch. Stratil sa po strašnej búrke
Návrat po vyše sedemdesiatich rokoch
Jozef Máček z Hornej Marikovej bol naposledy na Kohútke v roku 1946. Teraz sa sem po rokoch vrátil práve počas Bezhraničného valašenia. „Bol som vtedy ešte chlapec. Nemal som čo doma robiť, tak sme sa zišli taká dobrá partia deciek z osady Gacovce. Bolo nás asi sedem. No a vybrali sme sa na Portáš cez hory,“ spomína si Jozef.
Miesto však vtedy vyzeralo celkom inak.
„Bola tu jedna chata a oproti na kopci druhá. Žiadne iné stavby. Aj stromov menej. Viac lúk, pasienkov,“ spomína si s tým, že vtedy behal po kopcoch bez problémov.
„Dnes už horšie, vidíte. A priviezol som sa autobusom. Ale som rád, že som sa vybral,“ dodal.
Prečítajte si tiež: Trombitu zapísali do národného dedičstva Slovenska
Svadba a potom bicykel
Malebné kopce Javorníkov očarili aj mladého cyklistu Petra Vrtiča. „Prišiel som z Dolnej Marikovej. Vyrazil som o pol deviatej,“ prezradil.
Do pedálov šliapal necelé dve hodinky. Išiel cez Púchov a hore na Lazy pod Makytou. Pokračovať chcel ešte dolu do Českej republiky okruh cez Makov.
„Nevedel som, že tu má byť nejaké podujatie. Náhoda, ale pekná.“ Kraj Javorníkov sa mu veľmi páčil. Je vraj malebný a výborný na bicyklové výlety. „Išiel som vlastne cez víkend kamarátovi a spolužiakovi na svadbu do Marikovej. Tak som si povedal, že keď už budem v týchto končinách Slovenska, využijem to na výlet,“ prezradil Peter.
Pochádza z Muráňa a už dlhšie pracovne pôsobí v Bratislave.
Slivovička aj názory na rozdelenie Československa
Na ceste k chate sme zastihli veselú skupinku dôchodcov. Zastavili sa, aby si dali po kalíšku tradičnej voňavej slivovičky.
Tá sa najviac páli aj pije v kraji pod Javorníkmi. A opäť z oboch strán hranice. Parí to jednoducho ku kraju, ktorého sady boli odjakživa plné hlavne sliviek a jabloní. Jozefína Lazarová prezradila, že výborná partia sa zišla už v autobuse, ktorý doviezol ľudí z Považskej Bystrice.
Na Kohútku chodia radi aj preto, že majú možnosť stretnúť sa s dôchodcami z Moravy. Jej manžel Ján sa dotkol pri tejto príležitosti aj rozdelenia Českoslovenka.
Prečítajte si tiež: Najprv odišla para, po rozdelení postupne aj vlaky
„Mali by sme sa opäť spojiť a fungovať ako Československo. Mne sa rozdelenie nepozdávalo. Obyčajným ľuďom neprospelo,“ povedal Lazar.
Jiřina Škruníčková z Rožnova pod Radhoštěm bola na Kohútke aj s rodinou prvýkrát. Aj jej sme sa pýtali na rozdelenie. Odpovedala veľmi diplomaticky, citlivo.
„Chodíme k vám na Slovensko veľmi radi a to každý rok. Na dovolenku. Po tejto stránke nás to mrzí. Ale ak sa máte lepšie, prajeme vám to.“
