TERCHOVÁ. Dva týždne po zisku titulu majstrov Slovenska pribudli do regiónu zlato aj bronz z ME. O úspechu hovoríme s predsedom Spektrum SZ Považská Bystrica Štefanom Žilovcom.
Verili ste osvedčenému tímu pred šampionátom?
- Ešte pred slovenským šampionátom v Kuchyni dvojicu zo Spektrum SZ Považská Bystrica Peter Faktor a Branislav Šukala doplnili Jozef Štefánik s Michalom Ržoncom z CK Epic Dohňany. Chalani sú kamaráti a rozhodli sa skúsiť to spolu. Nezáleží, kto je v akom drese, ale aký je človek. Vytvorili správny mix, pretože Jožko s Miškom dokážu potiahnúť, kým Braňo s Petrom aj keď nie sú takí rýchli, majú dlhoročné skúsenosti a kolegov vhodne dopĺňajú. Pred ME sme verili, že medailu získame, o titule sa nehovorilo. Až keď deň pred štartom hlásili dážď a búrky, mysleli sme, že blato nám oproti iným bude vyhovovať viac.

Vaša výprava bola oveľa početnejšia, čo rozhodlo o vytvorení druhého tímu?
- Počas zimy sme členovia nášho tímu hrávali bedminton a chceli sme urobiť spoločnú akciu. Rozhodli sme sa pre 24 – hodinovku na ME a tím bol pripravený, no deň pred štartom došlo v nominácii k zmene. V piatok ráno ma „seklo“ a problém bol na svete. Našťastie ma zaskočil Lukáš Gajdoš, ktorý doplnil Ivku Gajdošovú, Jaroslava Cisíka a Romana Nižníka.
Pretekom neprialo počasie, ako ste sa s tým vysporiadali?
- Už od štartu podľa predpovede počasia jasné, že blížiaca sa búrka preteky preruší. Našou taktikou bolo byť v tom čase prví, čo sa nám darilo. Smola prišla presne v kole, kedy boli preteky zastavené, lebo Miško dostal defekt a tri kilometre musel tlačiť bicykel do depa. Z trojminútového náskoku bola štyridsaťsekundová strata. Po dvoch hodinách súťaž pokračovala a skvelý výkon podal Jožko, ktorý na súperov získal dve minúty. Vedenie sme udržiavali, všetko sa rozhodlo ráno, keď druhý pretekár dostal defekt, ale nepokračoval po trati a vrátil sa,. Čím sme získali náskok kola. Rozhodnuté nebolo, pretože v takom počasí sa mohlo stať a titulu sme uverili až v cieli. V súťaži mixom náhradník Lukáš podal bojovný výkon, nesklamal. Hoci sme ešte v závere poškuľovali po striebre, potešil aj bronz
Absolvovať náročný pretek v ťažkých podmienkach nie je jednoduché. Vyhýbali sa vám nepríjemnosti?
- Nebolo to jednoduché najmä v noci, pretože mostíky boli šmykľavé a nevyspatí pretekár ľahko urobí chybu. Nehnali sme sa za každú cenu, jazdili sme bezpečne. Okrem spomínaného defektu a dvoch zlomených špičiek bolo zopár odrenín, ktoré k horskej cyklistike patria. Jaro mal tržnú ranu na lakti, bez potreby šitia, Roman po páde sa dlho kĺzal a dojazdil s poriadnym „biftekom“ na boku. Jednoduché to nebolo ani s technikou, každý mal dva bicykle a po búrke bolo treba v depách každý priebežne čistiť, namastiť a skontrolovať a, kým pretekár medzitým jazdil na druhom bicykli. Tvorili sa rady na „wapku“, museli sme sa s tým vysporiadať. Nebol čas na grilovačku, makali sme všetci spolu so mnou rodičmi Ľubkom a Ivanom Gajdošovcami a Jožkom Longauerom. Okrem úspechu rezonoval pocit z dobre vykonanej práce. Stretli sme sa, užili preteky, vyskúšali ako to funguje v náročných podmienkach a to všetko bez konfliktov a s pekným výsledkom.
Aké máte ďalšie plány?
- Obhájiť titul majstrov Česko – Slovenska sa nám nepodarí. Z troch pretekov máme výhru v Kuchyni, Terchová sa teraz nerátala, lebo to boli ME a v Jihlave sme chýbali, pretože pretek kolidoval s maratónom v Dohňanoch. Na MS, ktoré budú v jeseni v Škótsku, jazdia iba jednotlivci. O rok sú ME v Portugalsku, uvidíme.