LEDNICA. História hradu Lednica, ktorý sa týči na brale nad obcou rovnakého mena, sa začala písať v trinástom storočí.
Úlohou pohraničného hradu bola ochrana cesty na Moravu. Počas svojej existencie zažil rôzne krušné chvíle i majiteľov.
História hradu
Postavili ho v prvej polovici trinásteho storočia na strmom brale. Skladal sa z troch od seba odstupňovaných častí a bol takmer neprístupný. Z malého, nižšie položeného predhradia, kde boli obranné bašty, väznica, miestnosť pre drábov, maštaľ pre kone, voziareň a kováčska dielňa. Vedľa nej boli schody k druhému padaciemu mostu, ktorý umožňoval vstup do skalného tunela. Až neskôr tu vybudovali delovú baštu.
Tunel bol jediný prístup na nádvorie stredného hradu, kde boli hlavné palácové

stavby, obytné budovy pre služobníctvo, hospodárske miestnosti, sklady a byt kastelána.
V najvyšších miestnostiach stredného hradu boli schody do veže, z ktorej sa dalo prejsť na plošinu, kde začínali i do skaly vytesané schody na najvyššie položenú prírodnú pozorovateľňu. Dnes už z tohto hrdého hradu zostali len zvyšky.
Hrad bol spočiatku v rukách kráľa, zmocnili sa ho aj husiti či lúpežní rytieri.
Na začiatku 18. storočia sa vyhol krutému osudu, keďže ostatné hrady na Považí cisárske vojská takmer zrovnali so zemou.
Začal však chátrať. Lesk mu dodali Maťašovskí, ktorí ho opravili a zveľadili. Začiatkom dvadsiateho storočia však začal opäť chátrať a zostali z neho ruiny.
Lednická biela pani
Katarínkin prameň súvisí so smrťou krásnej Kataríny, ktorá mala svadbu s lesníkom Ondrejom v lednickom kostole. Neľútostný hradný pán sa však rozhodol využiť právo prvej noci. Dal ju priviesť na hrad a obliekol do bielych šiat.

Katarína sa však odmietla podrobiť mu a utiekla z komnát. Potom skočila z hradieb do hlbín pod nimi. Povesť hovorí, že po jej smrti sa v nasledujúcu noc objavila na hrade lednická biela pani a strašila hradného pána. Videli ju vraj aj viacerí návštevníci hradu. Na mieste, kde nešťastná nevesta zomrela, v skalách pod hradom, umiestnili dedinčania drevený kríž ako znak vernosti Katarínky a jej Ondreja.
Nešťastný manželský pár pripomína aj prameň Na žliabku neďaleko miesta, kde dievčina zomrela. Premenovali ho na Katarínkin prameň.
Aj keď už hrad nikdy nebude taký, ako býval, sú snahy aspoň o jeho čiastočnú obnovu. V druhej polovici 20. storočia sa o to pokúšal Pamiatkostav, v súčasnosti členovia Historicko-astronomickej spo-ločnosti a dobrovoľníci.
Na prácach sa podieľajú aj aktivační pracovníci.
Tip na víkend
Počas týždňa sa na obnove hradu pracuje. Otvorený je cez víkendy a sviatky od 13. do 18. hodiny so sprievodcom, v prípade nepriaznivého počasia je pre verejnosť uzavretý. Dobrovoľný príspevok za vstup poslúži na obnovu zrúcaniny.
Ak chcete zažiť nádherný výhľad na okolie, neváhajte. Poskytne vám ho pozorovateľňa, na ktorú sa dostanete kamenným schodiskom na vrchole hradného brala. Výstup na hrad z centra obce trvá zhruba štvrť hodiny.