ILIAVKA. Hľadanie výhry trvalo teraz akosi dlhšie. V Skale sa ľudia aj posťažovali, že by si radi kúpili naše noviny, len nemajú kde. Obchod ani žiadny stánok tu nie je. Treba ísť do mesta.
Nemal čas, musel robiť
Pri hľadaní výhercu v súťaži o dvadsať eur sme sa vybrali najprv do Sihote. Oslovili sme štyroch ľudí, pokiaľ sme narazili na niekoho, kto mal naše noviny. Aké však bolo naše prekvapenie, keď nám chlapík, ktorý práve niekoho sťahoval, povedal, že pre ne nejde. Určite ich pritom mal.
„Mám kopec roboty, nestíhame. Niet času. Spýtajte sa niekoho iného,“ reagoval úsečne.
Hneď však žartom dodal, že jemu sa to neráta, ak nie sú peniaze za robotu.
Ani v Skale
Vyrazili sme teda ďalej. Najprv do časti Skala. Tu sa zase ľudia posťažovali, že by noviny aj kúpili, ale nemajú kde.
V Trenčianskom kraji bol v minulom roku rekordný počet sobášov Čítajte „Zrušili nám obchod a niet sa k nim kde dostať. Len ak vycestovať do mesta. Radi by sme ich pritom čítali,“ prezradila pani Bagínová.
Keď sa po štyroch neúspešných pokusoch zdalo, že v Skale konečne niekoho nájdeme, starší muž, ktorý ich kupuje pravidelne, po dlhšom hľadaní nakoniec povedal, že posledné číslo nemá.
Potešili sme sa, pani však odrazu zmizla
Vyrazili ďalej, do Iliavky. Je to krásna časť Ilavy v horách. Aj signál v telefóne sa stráca. Akoby ste vstúpili do iného sveta, ruch mesta a zhon sú fuč. Domov je tu len zopár. Mali sme aj obavy, či niekoho vonku zbadáme.
Auto sa pomaličky škriabalo hore kopcom, prešli sme až do stredu obce. Nič. Zlákala nás nakoniec úzka cesta vedúca do hôr. Na dvore s väčšou záhradou sme zbadali ženu.
Konečne. Objekt nášho záujmu sa však odrazu zvrtol a poďho dnu do chalupy. Žeby zase nič? O chvíľu však už pani Jarmila bola vonku a bežala nám v ústrety so širokým úsmevom na perách. „Mám ho,“ kričala a mávala nad hlavou našimi novinami.
Tušila, čo sa deje, mama prečíta všetko
O súťaži Jarmila Vranová dobre vedela. „Práve dnes som o súťaži čítala,“ prezradila. Hľadala, či treba niečo vystrihnúť, poslať alebo čo. Nepozdávalo sa jej, že postup je taký jednoduchý. „Keď som zbadala auto s nálepkou MY, potešilo ma to a dúfala som, že ste prišli s výhrou,“ dodala. Hneď aj podávala výhru synovi Jurajovi.
„Ty si kúpil noviny, tak máš dvadsať eur,“ usmievala sa šťastná mamina.
Kupujú ich každý týždeň. Doma má imobilnú mamu, o ktorú sa stará, a tá ich vraj prečíta od začiatku až do konca.
„Kupujeme vaše noviny. Je v nich vždy veľa zaujímavého čítania, aj mi je ľúto ich po prečítaní vyhodiť. Odkladám ich,“ dodala pani Jarmila.
Príspevok na významnú rodinnú udalosť
Syn Juraj aj zažartoval, že výhra pôjde na ďalší Obzor alebo predplatné. Nakoniec však už vážnejšie dodal, že majú pred sebou významnú udalosť
Pre výstavbu tunela sú ďalšie obmedzenia dopravy na ceste Čítajte v rodine. Svadbu. „Tak ste nám prispeli,“ dodal.
Snúbenica Vladka sa len usmievala a prezradila ešte, že áno si povedia už čoskoro, 11. augusta. Býva teraz v meste, ale je rada, že pôjde na dedinu. „Čo robiť na byte? Sú tam len štyri steny a nič. Tu je záhrada. Aj veľa roboty, ale je to iné. Je aj viac radosti,“ hovorí budúca nevesta.
Pokračujeme
Boli sme spokojní, že po dlhom hľadaní sme nakoniec urobili niekomu naozaj veľkú radosť. Radi niekoho potešíme opäť. Netreba veľa, len mať doma naše noviny, trochu sa porozprávať o živote, jeden cvak fotoaparátu a výhra je vaša. Kupujte MY Noviny stredného Považia, Obzor. Môžeme sa objaviť naozaj kdekoľvek.
