ALICANTE, DUBNICA. Po návrate zo slnečného španielskeho pobrežia sa 76- ročný atlét ochotne podelil o svoje dojmy.
Po zisku dvoch strieborných medailí z ME halových ME v Madride v marci ste nevideli účasť na šampionáte na ceste príliš ružovo. Boli obavy oprávnené?
- Letenku do Alicante som kúpil ešte v zime, no čakala ma plánovaná operácia oboch očí. Po návrate zo Španielska som prechladol, čo mi skomplikovalo prípravu, pretože mi lekár naordinoval antibiotiká, ktoré sa s športom neznášajú. Pokiaľ ide o operáciu, myslel som, že stačí desať dní a bude všetko v poriadku. Keď už bolo po operácii, začal som byť nervózny, lebo štart ME sa blížil a cítil som tréningový výpadok. Na dubnickom štadióne som tri hodiny denne chodil dokola po dráhe, aby som aspoň udržiaval kondíciu. Desať dní pred pretekmi som bežal víkendové preteky v Sliači a Zavare. V rámci prípravy som absolvoval aj turistický pochod Dubnická tridsiatka, kde som išiel svojim tempom a s nikým sa nebavil, pretože pre mňa to bol tréning. Aby komplikácií nebolo málo, zistil som, že končí platnosť pasu. Nový by som stihol vybaviť, no letenky boli vydané na číslo starého. Keď som zisťoval ako to je, na jednom mieste mi povedali, že stačí vrátiť sa pred vypršaním platnosti, ďalší mi odporúčali obrátiť sa na ministerstvo. Nakoniec som to riskol a let nízkonákladovou spoločnosťou z Pardubíc s českou výpravou skončil bez komplikácií.
Vincentovi Bašistovi prekazil zisk tretej medaily meškajúci let Čítajte Do koľkých disciplín ste boli prihlásení?
- Šampionát sa konal v časti San Juan, čo bolo veľké sídlisko a na výber boli behy a chôdza, ktorá u mňa nepripadala do úvahy. Vybral som si desiatku a polmaratón, medzi ktorými som mal deň voľna. Bola možnosť prihlásiť sa na polmaratón, no radšej som dal prednosť odpočinku, pretože po dlhšom výpadku by to bolo pre mňa veľa. Okrem mňa štartovali aj ešte štyria Slováci zo Strážskeho, no tí boli v mladších kategóriách.
Verili ste si pred desaťkilometrovými pretekmi?
- Na štarte nás bolo jedenásť, nepoznal som nikoho, súperi boli iní ako na halovom šampionáte. Najviac bolo Španielov a ich žltočervenými dresmi sa to na štarte iba hemžilo. Štart bol netradične už o 18. h, pričom naša kategória M 75 začínala ako prvá. súperi boli úplne iní ako v hale. Bežali sa dva päťkilometrové okruhy a v úvode to bolo iba oťukávanie.
V úvode unikli Španiel Gomez s Talianom Borghesom. Prvý kilometer bol pomalý, dotiahol som sa na nich a po prvom kole som videl, že mám náskok. Postupne sa mi ho podarilo ešte zvýšiť a v cieli som bol prvý v čase 45:53 minút. Španiel dobehol za mnou so stratou dvoch minút.
Prospel vám pred polmaratónom deň voľna?
- Samozrejme, na preteky som sa nešiel ani pozerať, dal som prednosť prehliadke mesta, kde ma zaujala architektúra a navštívili sme aj bohato zásobenú tržnicu. Po úspešnej desiatke som zregeneroval v morskej vode, čo prospelo mojim lýtkam. Navaril som si z prinesených zásob špagety s mletým mäsom a tešil sa na nedeľu.
Akú taktiku ste zvolili na polmaratón?
- Niekto začne rýchlo, ale tempo prepáli, čo nie je môj prípad. Naviac, keď nepoznám súperov a ich kvality. Keď som zdravotne fit, bežím svojím tempom a zrýchľujem. Podobnou taktikou som kedysi vyhral aj svetový šampionát v behu do vrchu, keď som na rovine ískal náskok, ktorý som v stúpaní už iba udržiaval. Pred štartom som si na papierik napísal časy. Plán bol zabehnúť trať za hodinu a štyridsať minút. Oproti desiatke sa tentoraz bežalo už o pol deviatej ráno a spolu so všetkými veteránmi štartovali aj účastníci verejného behu. Energiu som mal zo sobotňajšieho jedla, lebo ráno som zjedol iba kúsok vianočky a zapil kávou. Prvých päť kilometrov som bežal podľa plánu za 24:03, aj v polovici trate som sa držal rozpisu okolo 48 minút. Pretože bolo veľké teplo, podávali organizátori na trati špongie s vodou a na jednom mieste bola aj vodná sprcha. Na 15. kilometri som strácal podľa plánu tri minúty, ale v cieli som mal výsledný čas 1:42:53, čo bolo takmer o tri minúty slabšie oproti predpokladom. Druhý Španiel Cabano zaostal o tri minúty a tretí Angličan Brennan dokonca o desať minút. Pri slávnostnom ceremoniáli a odovzdávaní druhého zlata mi Slováci pomáhali so spevom hymny.
Máte bohatú zbierku medailí. Ako sa na vás dívajú slovenskí pretekári, ktorí podobné šampionáty vynechávajú?
- Šancu zúčastniť sa na ME či MS má každý, musí byť členom nejakého klubu. Viacerí oponujú, že je to nákladné, no keď máte kamarátov a snahu, dá sa všetko. Na Slovensku majú veľkú radosť vždy, keď ma zdolajú, no medzinárodné úspechy mi nikto nevezme, pretože všetky svoje najlepšie výkony som dosiahol mimo Slovenska na certifikovaných tratiach.
Dokedy vás uvidíme v tretrách na pretekoch, máte ešte nejaký cieľ, ktorý chcete dosiahnúť?
- Ak mi Boh dá život a zdravie, budem šťastný, ak v osemdesiatke budem porážať sedemdesiatnikov. Samozrejme, rád by som ešte rozšíril medailovú zbierku, kde mám doteraz 35 medailí z MS a ME, z toho dvadsaťdva zlatých. V jeseni sa chcem v tomto roku tretíkrát
zúčastniť pretekov v Španielsku. Malaga bude dejiskom MS a rád by som štartoval v piatich disciplínach – 1500 metrov, 5 kilometrov, 10 kilometrov, polmaratón a kros. Potešilo by ma, ak by som na konci roka mal na konte 40 medailí. Rád by som dosiahol spolu päťdesiat medailí a potom skončím. O rok je šanca na cenné kovy, pretože MS sú v susednom Poľsku a ME v talianskych Benátkach. Dúfam, že vydrží zdravia a budú mi chutiť špagety, lebo to je jedlo, vďaka ktorému víťazím.
