DOMANIŽA. Chodia po golfovom ihrisku, nemajú caddyho (nosič palíc pozn. autora) ani palice a spoločníkom im je futbalová lopta. Sú to nadšenci mladého športu, ktorým je footgolf. Sprievodcom na rozhovor je vedúci Domaniža Footgolf teamu Milan Svoboda.
Čo vás priviedlo k tomuto menej známemu športu?
- Vedeli sme o ňom dávnejšie, občas prebleskla správička v televízii či v tlači. Rozhodli sme sa to vyskúšať v neďalekom Rajci a hra nás chytila. Založili sme Domaniža Footgolf team, kde sme zatiaľ piati členovia. Okrem mňa sú to Kristián Sádecký, Lukáš Šimek, s ktorými hrávame 4. ligu v Domaniži. Peter Gardian je hráčom Podmanína a najlepším strelcom 6. ligy a Ivan Ovečka je z Dubnice. Trénovať s nami chodí aj náš spoluhráč Michal Petrík, no zatiaľ členom klubu nie je. Členov by bolo viac, no máme podmienku, že adept musí zaplatiť členské do Slovenskej footgolfovej asociácie, aby sa mohol zúčastňovať súťaží.
Máte za sebou prvé súťaže, ako sa vám darí?
Kvarteto kynológov postúpilo na majstrovstvá Slovenskaa Čítajte - Na Slovensku sa hrá Slovenská footgolfová tour a pohár, ktorý má menšie bodové ohodnotenie a nižšie štartovné. V sezóne máme v pláne osem turnajov, zatiaľ sme absolvovali tri – v Malackých, Bernolákove a Šuranoch. V Malackách som obsadil 15. miesto, mal som o šesť kopov viac ako víťaz. Kolegovia sa umiestnili tesne za päťdesiatkou. V Bernolákove bol najlepší Sádecký na 16. mieste, ja som skončil na 23., Šimek na 37. a Ovečka na 43. mieste. P. Gardian, ktorému súťaž nevyšla, bol najlepší v Šuranoch na 25. mieste. Skončil som za ním o dve priečky, Sádecký so Šimekom sa dostali do päťdesiatky. Na začiatok v konkurencii deväťdesiatky hráčov to nie je najhoršie a motivuje nás to, aby sme sa zlepšovali.
Kopnúť do lopty, prejsť niekoľko desiatok metrov a stále dokola zrejme nestačí. Čo je dôležité pri hre?
- Faktorov je viac, dôležitý je nákop najmä na vzdialenejšie jamky. Dôležitá je aj hlava, koncentrácia, psychika, hlava neustále pracuje. Je to náročné, väčšia polovica kopov je naplno a jednou nohou. Výhodu majú obojnohí hráči, čo som pri hre zistil a niektoré jamky hrám druhou nohou. K tomu treba pridať chôdzu hore a dole a po poslednej jamke bývam unavený takmer ako po zápase. Dôležitá je taktika a znalosť ihriska. Na jednodňových turnajoch si môžete ihrisko iba pozrieť v deň súťaže, ale predtým sa tam dá trénovať. Pri trojdňových súťažiach je prvý deň venovaný tréningom. Súperov pri hre veľmi nesledujem, rozptyľovalo by ma to. V podvedomí mám zrátané, koľko kopov potrebujem, ale sústredím sa iba na hru.
Kto sa u nás venuje footgolfu a v akých kategóriách sa hrá?
- Väčšinou sú to futbalisti starší ako 35 rokov, ktorým sa už veľmi nechce behať (smiech). Hrá sa v kategóriách juniorov do 15 rokov, klasickej a v senioroch nad 40 rokov. Je medzi nami aj niekoľko žien. Na Slovensku sú našimi súpermi viacerí Maďari a Rakúšania. Na niektorých turnajoch sa vyhodnocuje súťaž družstiev, do ktorej sa počítajú výkony troch najlepších hráčov.
Pri golfe je predpísané oblečenie, ako je to u vás?
- Aj tu platí, že treba mať „dress code“, bez ktorého vás na green nepustia. Do výbavy patrí tričko alebo polokošeľa s golierom, farba nie je dôležitá, reklamy sú povolené. Ďalej sú to krátke nohavice s vreckami, kam sa dávajú ceruzka, kartička či marker, čo je pomôcka na označenie miesta, kde ležala lopta. Ako obuv sú povolené tenisky alebo turfy, kopačky sú zakázané. Niekedy je to problém, najmä pri daždi, lebo sa hrá za každého počasia a nie je núdza o pokĺznutia či pády. Samozrejme nesmie chýbať lopta, väčšinou číslo 5 a pumpa.
Poďme k pravidlám, sú podobné golfovým?
- Ihrisko má 18 jamiek, každé z nich má určitý par, čo väčšinou predstavuje zahratie všetkých jamiek na 72 kopov. Cieľom je dopraviť loptu do jamky s priemerom 53 centimetrov a hĺbkou asi 30 centimetrov s čo možno najmenším počtom pokusov. Čím je kopov menej, tým lepšie pre hráča. Pri turnajoch, kde je viacero hráčov, sa žrebuje podľa rebríčkového postavenia. Hráči na nižších priečkach začínajú, kým najlepší prichádzajú na rad až v závere. V skupine sú vždy štyria, maximálne dvaja z jedného tímu, pričom na národnosti nezáleží. Začína sa na odpalisku, kde je možnosť úpravy lopty. Ak je jamka na rovine, loptu fúkame viac. Ak treba zahrať jamku dole kopcom, vzduch sa takmer alebo úplne vypustí, aby sa lopta kotúľala čo najpomalšie. Keď lopta skončí v mimo kolíkmi označenom území v aute, hráč ju vyberie, no pripíše si pokus. Ak sa mu podarí z kríkov loptu vykopnúť bez toho, aby sa jej dotkol rukami, ráta sa mu iba kop.
V každom športe je rozhodca, ktorý dbá na pravidlá, ako sa riešia sporné situácie?
- Aj keď sa hovorí, že golf je šport gentlemanov, vo footgolfe občas dôjde k problémom. Vo štvorici si hráči vzájomne zapisujú kopy a niekedy sa môže stať, že niektorý využije nepozornosť súpera a pripíše mu nejaký pokus naviac. Osobne som to nezažil, ale na turnajoch a posedeniach sme sa o tom viackrát bavili. Takéto spory riešia maršali, no tiež nemôžu byť všade.
Hrali ste už na viacerých ihriskách, je medzi nimi veľký rozdiel?
- Medzi najkrajšie patria ihrisko v Rajci a Bernolákove, ktoré je na Slovensku najťažšie. Okrem kopov ponad vodu je jedna z jamiek tesne pod kopcom a na súťaži ju väčšina nezvládla ani na povolených desať kopov. Mne sa to podarilo v ôsmom pokuse, Sádecký ju zahral na štyri a Šimek na päť kopov. V Šuranoch je ihrisko na letisku, kde neustále fúka a najlepšie je hrať pri zemi, lebo inak si s loptou robí o chce.
Podarilo sa niekomu z tímu trafiť jamku na prvý nákop?
- Samozrejme, dokázal to Kiko Sádecký, ale na turnajoch to býva často a takýto výkon býva oceňovaný zvláštnou cenou. Nie je to jednoduché, dá sa to na kratších vzdialenostiach do sto metrov. Trafiť jamku v Bernolákove na 250 metrov, čo je u nás najväčšia vzdialenosť, na prvý pokus je nemožné.
Dá sa footgolfom živiť?
- Peniaze sa dajú zarobiť, no nie je to jednoduché, lebo kvalitných hráčov je viac a cien pri významnejších turnajoch býva desať. Ani štartovné nie je najlacnejšie, možno to prirovnať k tenisu, kde prémie za účasť a vyhraté zápasy pokryjú náklady. Veľmi nám v začiatkoch pomohol kamarát, bývalý spoluhráč. Vďaka nemu môžeme absolvovať domáci seriál turnajov v pätici. Nie je to lacný šport, nás baví a vždy nejaké peniaze nájdem na tréningy a turnaje. Na prvé „price money“ stále čakáme, ale raz to dúfam, príde.
Na turnajoch sa stretávajú aj viacerí bývalí hráči. S ktorými ste si zahrali?
- Asi najznámejšími menami sú Ján Kozák mladší, ktorý má aj bronz z ME, ďalej bývalí prvoligisti Juraj Czinege či Michal Dian. Hrá tu veľa cudzincov, ale známe futbalové meno sme nenašli.
Aká je možnosť dostať sa do slovenskej reprezentácie?
- Pre nás je to ťažko splniteľný iba sen. Slovensko patrí v svetovom rebríčku do absolútnej špičky a je momentálne prvé. V prvej svetovej desiatke je päť Slovákov, čo svedčí o kvalite. Na blížiace sa MS v Maroku môžeme postaviť štrnástich hráčov, ktorí musia spĺňať náročné kritériá. Štyri miesta si zväz nechá ako divokú kartu, právo má víťaz Tour, víťaz pohára, víťaz Slovak open. Potom sa postupuje podľa umiestnenia vo svetovom rebríčku, kde je povinnosť absolvovať dva tisíckové turnaje, tri päťstovkové a štyri dvestopätdesiatky. Nie je to lacné, preto aj keď je hráč dobrý, ale nemá peniaze, šanca na šampionát je nulová. Poznám aj opačný extrém, sú hráči, ktorí chodia kade – tade po Európe, nazbierajú body, ale na Slovensku sa nedostanú ani do päťdesiatky.
Je o tento šport záujem aj na okolí?
- V Trenčianskom kraji sú dva kluby, no hráči z Trenčína na turnaje nechodia. Väčšina klubov je z juhu Slovenska a okolia Bratislavy. Záujem je, predvádzali sme ukážky v niektorých mestách a aj na naše hody prinesieme na ihrisko jamku. Je to pekný šport, no náročný nielen na financie, čas, ale aj na kondíciu. Uvidíme, možno sa ďalší nasledovníci nájdu.
