Spevácka cesta Lukáša Ciha sa začala v Základnej škole v Ladcoch. Už vtedy ho veľmi bavilo spievanie, aj keď si užil posmeškov od spolužiakov, ktorí sa venovali, ako chalani v ich veku, športu. „Mňa už vtedy veľmi bavilo spievanie a aj mi to išlo. A ja sa riadim heslom, venuj sa tomu, čo ti ide a nie tomu, čo ti nejde. V mojom prípade nie som veľmi nadaný na šport, tak som spieval,“ konštatuje Lukáš.
V tom čase sa určite ani nenazdal, že raz bude mať svoju kapelu, ktorá bude predskokanom na turné známej slovenskej skupine.
Namiesto športu spev
„Môj talent na spievanie objavili učiteľky, spomínam si napríklad na pani učiteľku Kráľovú, ale aj ďalšie. Okrem spevu som sa na škole venoval aj prednesu poézie. Chodil som na rôzne recitačné aj spevácke súťaže. Až teraz si uvedomujem, že to bolo náročné. Nemyslím súťaže, ale skôr to, že som si užil aj rôzne posmešky na moju adresu, keďže chalani v mojom veku sa skôr venovali práve športu a určite nie spevu a recitovaniu. Ale už vtedy som sa prejavil ako tvrdohlavé a ctižiadostivé dieťa, ktoré sa nevzdalo a išlo proti prúdu.“
Chcel posunúť ďalej a mať vlastnú kapelu. Tú však v okolí nenašiel.
„Rád ale spomínam na čas, keď so navštevoval Základnú umeleckú školu v Ilave. Študovať spev sa samostatne vtedy nedalo, tak som musel chodiť aj na klavír, ale priznávam, že ten mi veľmi nešiel,“ pokračuje.
MY Popstar – dvakrát druhý
Lukáš sa však ešte predtým dvakrát zúčastnil obľúbenej speváckej súťaže MY Popstar Trenčianskeho kraja (súťaž pre mládež od 11 do 18 rokov, ktorej spoluorganizátormi sú aj týždenníky MY v Trenčianskom kraji), na ktorú veľmi rád spomína. „Bolo to super, aj keď musím uznať, že mám aj trošku ťažké srdce,

pretože som dvakrát skončil vo finále druhý. A veď predsa keď sa prihlasuješ do nejakej súťaže, tak tam ideš s cieľom, že to vyhráš. Takže toto ma trošku nahnevalo,“ smeje sa Lukáš.
„Ale MY Popstar je skutočne skvelá príležitosť pre mladých spevákov, aby si mohli overiť svoje schopnosti, porovnať sa s konkurenciou a vyskúšať si vystupovanie pred väčším publikom. Pre mňa to bola výborná skúsenosť a mám na ňu krásne spomienky. Je to fakt perfektné a som rád, že sa v tejto súťaži pokračuje. Dokonca by som sa veľmi rád niekedy zúčastnil finále a vypočul si nové talenty.“
Odchod do Čiech
Na strednej škole sa Lukáš spevu nevenoval, začal však pracovať v regionálnej televízii. „To bolo tiež veľmi zaujímavé obdobie a rád naň spomínam. Po maturite som odišiel na blind do Prahy. Mal som predstavu, že primárne budem robiť vysokú školu, a zároveň budem aj pracovať. To sa mi aj podarilo. Akurát školu som zatiaľ nestihol úspešne dokončiť, ale dúfam, že do budúcna áno,“ prezrádza s úsmevom sympatický spevák.
Prelomový inzerát
Jedného pekného dňa si však Lukáš povedal, že je predsa v Prahe, meste možností, a mal by robiť to, čo naozaj chce. „Kúpil som si mikrofón a po ôsmich rokoch som sa opäť začal venovať spievaniu. Znovu ma to veľmi chytilo, a tak som si raz začal hľadať inzeráty na internete. Jeden ma hneď oslovil. Mladá začínajúca pop-rocková kapela hľadala speváka. České číslo, český email, tak som zavolal a na moje prekvapenie to zodvihol Slovák,“ smeje sa Lukáš.
Tým Slovákom bol Miro Maršík, pôvodom zo Štrby. „Dohodli sme sa na skúške, kde bol aj bubeník Ondřej Simon. Hneď sme si neskutočne sadli. Spočiatku sme hrali iba coververzie, ale už na tej prvej skúške sme si povedali, že raz budeme hrať vlastné piesne. Dali sme si jasný cieľ – byť kapelou, ktorá sa za cca 10-15 rokov

stane najlepšou slovenskou skupinou,“ vysvetľuje ambiciózny plán Lukáš.
Možno sa niekomu bude zdať, že to bol veľmi trúfalý a smelý plán, ale chalani si radi dávajú výzvy a tvrdo pracujú na tom, aby svoj cieľ dosiahli.
Od Milovčíka k Hevierovi
Na začiatku mali členovia Instinctu problém s vlastnými textami. „Keďže máme v obľube inzeráty, tak sme začali pátrať po internete a ozvali sme sa na asi päť rokov starý inzerát Jána Milovčíka. Na prekvapenie sa nám ozval a dokonca poslal aj nejaké texty,“ spomína s úsmevom Lukáš.
Chlapci veria, že pokiaľ chcú niečo dosiahnuť, musia byť smelí a mať v sebe aj istú dávku drzosti. Gitaristovi Mirovi napadlo napísať ešte jednému textárovi. „Hoci to bolo dosť šialené a trúfalé, Miro sa rozhodol osloviť aj slovenskú textársku legendu Daniela Heviera. Posielal mu naše demonahrávky. Prekvapivo prišla odpoveď. Pán Hevier odpísal, že síce zásadne neodpovedá na podobné ponuky, ale naše nahrávky ho zaujali a dal nám šancu. A na základe toho vznikla pieseň Medzitým,“ prezrádza mladý spevák.
„V priebehu pol roka sme nahrali asi 10-11 piesní a chceli sme sa posunúť ďalej. Tak sme sa rozhodli, že je čas na prvý koncert. Bolo to v jednom pražskom klube a ja som bol tak strašne nervózny, že ani neviem, ako sme to odohrali. Ale odozvy boli skvelé, čo nás veľmi potešilo.“
Na život a na smrť
Ďalším významným medzníkom v živote skupiny bola účasť na súťaži Starterlive. „Bola to súťaž pre mladé české kapely a my sme ju vyhrali, hoci sme kapelou slovenskou.“ To bol ďalší veľký úspech, ktorý Instinctu otvoril ďalšie dvere. Začali hrať viac koncertov, dokonca aj festivaly popri takých zvučných menách ako Chinaski, Lucie, Mandrage a podobne.
Následne nahrali tri profe-sionálne demonahrávky a prihlásili sa v roku 2014 na súťaž Košický zlatý poklad, kde objavili skupiny ako Peter Bič projekt, No Name a iné skupiny. Hoci súťaž nevyhrali, veľmi im pomohla. „Zoznámili sme sa tam s textárom Elánu, Ľubošom Zemanom, ktorý nám, okrem cenných rád, dal k dispozícii aj text k piesni Na život a na smrť. Na tej piesni sme pracovali vyše roka. Nahrávali sme ju v prešovskom štúdiu so známym slovenským producentom Vladom Gnepom.“
Pieseň sa vydarila, chalani k nej nakrútili videoklip a postupne sa dostala sa do všetkých regionálnych aj celoslovenských rádií.
Predskokani Elánu
Skvelou školou pre začínajúcu skupinu je jednoznačne možnosť robiť predskokanov nejakej známej kapele. To sa podarilo aj chlapcom z Instinctu a predkapelu robili slovenskej hudobnej legende. „Toto má na svedomí opäť Miro. Spomínal, že pred asi šiestimi rokmi bol na koncerte Elánu a už tam si povedal, že raz by chcel byť na mieste tej predkapely. A keď potom zistil, že Elán sa chystá na ďalšie veľké turné a hľadajú predskokanov, tak hneď im poslal naše piesne. Do poslednej chvíle sme nevedeli, koho si vyberú. Nakoniec sme tými šťastnými boli skutočne my,“ spomína s úsmevom Lukáš.
A tak sa zrazu dostali z klubu na pódium pred desaťtisíce ľudí.
„Prvý koncert s Elánom boli Karlove Vary. Nevedeli sme, do čoho ideme, ale bolo to fakt super a priznávam, že som mal obrovskú trému. Ľudia však na nás úžasne zareagovali a tréma po prvej piesni opadla. Druhý koncert bol v Zlíne, kde prišla aj moja rodina, tak to malo úplne iné čaro. Celkovo to však bolo dosť náročné. Moja práca, veľa koncertov, stále iné mesto, a tak sa mi raz stalo, že keď sme hrali v Liberci, ja som zakričal: Ahoj, Plzeň! Odvtedy si na tenisku maliarskou páskou vždy nalepím meno mesta, kde vystupujeme, aby som sa už nepomýlil,“ prezrádza Lukáš so smiechom svoj zlepšovák, ktorý sa stal teraz jeho rituálom pred každým koncertom.
Robiť predkapelu Elánu bola veľká česť a ešte väčšia škola. Chlapcom však spoločné turné prinieslo ešte niečo. Po dohode s Elánom nahrali coververziu ich legendárnej piesne Zlodej tanečníc, ktorej dali, podľa slov Vaša Patejdla, nový, moderný zvuk.
Po skončení turné však nenastal happy end, ale skôr šok. Niekto im vykradol skúšobňu, kde mali komplet nové vybavenie, ktoré potrebovali práve na veľké pódiá a vznikla im škoda niekoľko tisíc eur. Našťastie, v tomto období pomohli fanúšikovia, ktorí ich podporili v rámci projektu Štartovač.cz, kde si mohli predobjednať CD, tričká, vstupenky na jesenné turné skupiny.
Náhoda alebo osud?
Vznik skupiny Instinct, ale aj cesta jej členov k hudbe, sa dá označiť za náhodu, šťastie alebo jednoducho osud. Lukáš mal v spievaní niekoľkoročnú prestávku. Vrátil sa k nemu, až keď sa mu sľubne rozbehla kariéra predajcu, ale stále cítil, že chce robiť aj niečo iné.
Kľukatým chodníčkom si prešiel aj basgitarista Miro, ktorý začal hrať až v dospelosti. „Miro bol na dovolenke v Taliansku. Tam videl, ako niekto hrá na gitare a veľmi sa mu to zapáčilo. Vo svojich 26 rokoch si kúpil prvú gitaru, naučil sa na ňu hrať a za tri mesiace založil kapelu s bubeníkom a so mnou ako spevákom.“
Začiatky skupiny boli ťažké a chalani sa dlhšie nevedeli dohodnúť na mene kapely. Nakoniec pomohla vtedy ešte len Mirova priateľka, súčasná manželka, ktorá má skvelý talent na pomenovávanie vecí. „Dlho sme rozmýšľali, ako sa volať a vtedy ona prišla s tým, aby sme sa volali Instinct. Nám sa to hneď zapáčilo a súhlasili sme,“ hovorí o zhode pri názve skupiny.
Podpora okolia
„Moja rodina ma vždy v spievaní podporovala. Ja som nastavený tak, že si poviem, že všetko sa dá, pokiaľ naozaj chceš. Moji rodičia zo začiatku boli trošku skeptickejší, ale opatrnejší, keď mi hovorievali, že je to síce super, ale aby som sa na spev veľmi neupínal, aby som potom nebol sklamaný. Samozrejme, že keď sa mi začalo dariť, tešili sa veľmi aj rodičia a postupne asi tomu všetkému začali veriť aj oni,“ priznáva Lukáš.
Spomína si na jednu situáciu, kedy pocítil aj príjemnú podporu svojej rodnej obce. „Keď som bol doma u rodičov, ráno po zobudení som začul našu skladbu. Prvé mi napadlo, že som si zabudol vypnúť reproduktor na telefóne. Až potom som zistil, že ju hrajú v obecnom rozhlase. Bolo to veľmi milé. Aj ľudia, známi, keď sa stretneme na ulici, tak mi fandia a držia palce, je to skvelý pocit,“ teší sa z podpory svojej záľuby v okolí.
Prvé CD a ocenenie Album roka 2017
Skupina Instinct vydala svoj prvý debutový album, ktorý sa volá Na inzerát. Na piesňach pracovali viac ako rok. Krst CD sa konal v piatich mestách na Slovensku a v Českej republike.
Zaujímavosťou bolo to, že v každom meste krstil album niekto iný. „Koncerty spojené s krstom nášho CD boli úžasné a chcem poďakovať všetkým, ktorí prišli. Dostala sa k nám výborná energia a som rád, že Na inzerát Tour 2017 malo veľký úspech u ľudí aj u hudobných kritikov. Užili sme si to a veríme a ďakujeme, že sa naša hudba ľudom páči, nakoľko sa nám začiatkom roka podarilo vyhrať ocenenie Album roka 2017, ktoré nám udelil na základe hlasovania ľudí hudobný portál,“ dodal Lukáš.
Autor: STANISLAVA BUBENKOVÁ