MALÉ LEDNICE. Predseda Slovenskej asociácie archeológov doc. Dr. Milan Horňák je presvedčený, že pri ochrane aj málo známych či menej významných archeologických nálezísk je mimoriadne dôležitá zaangažovanosť miestnych ľudí a samosprávy. Môžu ochrániť či zachrániť veľké hodnoty a budovať historické podvedomie ku svojej regionálnej histórii. Samozrejme, týka sa to aj nášho regiónu.
Už viac rokov sa venujete prieskumu stredného Považia. S akým výsledkom?
- Prieskumu pravekých hradísk na strednom Považí sa venujem už skoro 10 rokov. Predovšetkým mapovaniu nálezísk v Strážovských vrchoch, kde registrujeme veľmi intenzívne osídlenie z obdobia neskorej doby bronzovej (lužickej kultúry) až po obdobie neskorej doby laténskej alebo staršej doby rímskej (púchovská kultúra).
Zaujíma nás napríklad nálezisko v Malých Ledniciach. K akému obdobiu sa viaže?
- V skalnatom hrebeni nad Malými Lednicami sa nachádza málo známa archeologická lokalita. Na základe keramických nálezov ho môžeme datovať do obdobia 2. storočia nášho letopočtu, teda do staršej doby rímskej, kedy bolo územie Stredného Považia osídlené Germánmi a ľudom púchovskej kultúry.

Ako vtedy žili ľudia, čomu sa venovali, čoho sa báli, z čoho sa tešili?
- Bolo to veľmi hektické obdobie v blízkom ohrození prebiehajúcich markomanských vojen (166-180). Preto ľudia dávali skôr dôraz na bezpečnosť ako na pohodlie. Práve toto im poskytoval skalnatý terasovitý terén. Preto predpokladáme aj to, že sa tu ľudia skrývali v čase nebezpečenstva a mali tam vybudované skôr také krátkodobejšie obydlia. (Markomanské vojny prebiehali v uvedenom období počas vlády Marka Aurélia, kedy kmene Sarmatov, Markomanov a Kvádov prerazili zo severu hraničné opevnenia Rímskej ríše na území dnešného Maďarska. Následne vtrhli až do severného Talianska. Markus Aurélius ich mohutnou ofenzívou odrazil. Medzi Bratislavou a Viedňou dal vybudovať pontónový most a trestná výprava Rimanov prenikla na územie útočníkov hlboko severne od Dunaja – pozn. pv).
V akom stave ste nálezisko našli?
- Táto lokalita nebola nikdy komplexne skúmaná. Čo sa týka určitých terénnych príznakov, ako sú napríklad staré terasy, je pomerne dobre zachovalá. Žiaľ, už sa stala cieľom „tzv. detektoristov“ , ktorí v rozpore s platnou legislatívou toto nálezisko poškodili a odcudzili neznáme množstvo nálezov.

Do akej miery sa v súčasnom období dajú zachrániť náleziská, ktoré sú nateraz, takpovediac, na okraji záujmu?
- Podľa môjho názoru je nutná legislatívna úprava, ktorá by umožnila spoluprácu so serióznymi „detektoristami“. Na druhom mieste, a to je omnoho dôležitejšie, je nevyhnutná zaangažovanosť lokálnej komunity, ktorá môže prispieť ku ochrane a prezentácii viacerých zaujímavých nálezísk, a tak budovať lokálne podvedomie ku svojej regionálnej histórii.
Čo by teda mali robiť tí, ktorí nájdu nejaké archeologické artefakty či predmety?
- Predovšetkým by ich mali zachovať v takom stave, v akom ho nájdu a následne informovať príslušný krajský pamiatkový úrad alebo samosprávu. V prípade, že budú dodržané všetky zákonné požiadavky, má takýto nálezca právo na vyplatenie nálezného.
Aký je váš najvýznamnejší objav z ostatného obdobia?
- V poslednom období som sa venoval predovšetkým pohrebisku z obdobia avarského kaganátu z 8. storočia nášho letopočtu v Podunajských Biskupiciach. Ide o nález druhého najväčšieho pohrebiska z tohto obdobia v okolí Bratislavy za posledných osemdesiat rokov. Podaril sa počas budovania bratislavského obchvatu. Iste ma teší, že za tento objav dostal náš tím aj cenu Pamiatkový objav roka 2017. No ešte viac ma teší všetko to, čo sa nám poradilo zachrániť, lebo taký nález sa vám podarí azda len raz za život.