"Dôležitejšie je chytať, ako vysedieť titul na lavičke," tvrdí Marián Žernovič

Odchovanec Považskej Bystrice, reprezentačný hádzanársky brankár, má za sebou prvú sezónu v Maďarsku.

Marián Žernovič.Marián Žernovič. (Zdroj: JOZEF ŠPROCHA)

Nechýbali ste na rozhodujúcom zápase play off o bronz Považská Bystrica – Šaľa. Aký to bol pocit, keď ste za oba tímy hrávali?

- Bol som raz aj v Šali a jeden duel som sledoval na internete, pretože v Maďarsku ma čakali ešte povinnosti. Rozhodovali maličkosti, posledný zápas bol o bojovnosti, kto dá do súboja viac srdca a vôle. Považská Bystrica bola lepšia a konečne dosiahla po rokoch na medailu. Chalani si ju zaslúžili a radosť mali aj fanúšikovia. V domácom tíme boli aj viacerí spoluhráči z mládežníckych kategórií, s Antonom Hároníkom a Tomášom Vallom sme začínali u žiakov, v doraste som ešte stihol Šimona Macháča a Mariána Gardiana.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Považská Bystrica, kde ste zažili úspešné mládežnícke časy, v poslednom čase ustupuje z pozícií. Aký je váš pohľad?

Prečítajte si tiež: Florbalistka Michaela Šponiarova získala angažmá v krajine vicemajstrov sveta Čítajte 

- Najväčší problém je zrejme v „kusoch“. Za mojich čias nás bolo dvadsaťpäť, z ktorých piati bez problémov mohli prejsť k mužom. Teraz možno z desiatich vyskočí jeden. V klube sa výrazne zmenila trénerská štruktúra, odišli otec a syn Firitovci, prišiel kvalitný tréner Ján Beňadik, ostatných veľmi nepoznám. Problémom je menší počet detí, nás bolo v triede tridsať, hádzanú hrala polovica a v klube boli aj chalani z iných škôl. Všetci sme chceli športovať, mali sme vzory, lebo muži boli v tých časoch na výslní. Myslím si, že deti odlákajú aj iné športy. Populárny bol hokej, o ktorom už tak veľmi nepočuť, pridal sa hokejbal. Deti o šport už nemajú taký záujem.

SkryťVypnúť reklamu

Čím to je, že v Považskej Bystrici vyrástlo viacero kvalitných gólmanov, z ktorých mnohí reprezentovali?

- Ľubo Drápal, Richard Šterdas, Laco Kovačin, Martin Biel, to sú odchovanci, ktorých som zažil. Ak to zoberiem z môjho pohľadu, špeciálne sa nám nik nevenoval, mal som voľnosť. Pravidlá chytania ma neučili, mám svoj vlastný štýl. Niektorí brankár pracuje s blokmi, ja sa od začiatkov snažím zaberať celú bránu. Je to výhoda, lebo môj štýl nie je šablónovitý a je ťažšie čitateľný.

Ako ste sa stali brankárom?

- Hádzaná ma bavila, ako každý zo spolužiakov som chcel dávať góly. Tréner Vladimír Šebeň mal iný názor, postavil ma do brány, kde som si našiel miesto. Som mu za to vďačný. Veľmi mi dali aj ďalší tréneri Martin Múdry, Juraj Jurajov či Martin Lipták.

SkryťVypnúť reklamu

Väčšina hráčov má svoje vzory, ktorým sa chce podobať.

- Rosťo Baďura bol veľká osobnosť nielen na ihrisku, ale aj v kabíne, bol to rodený vodca. Obdivoval som Martina Galiu ešte z čias HIL, proti ktorému som si aj zahral. Učil som sa aj od Laca Kovačina.

Po zisku titulov u žiakov a dorastu ste stáli na prahu mužskej kabíny, no nasledoval pre mnohých nečakaný odchod. Prečo?

- Keď som skončil v doraste, bol som v poradí štvrtým gólmanom za Drápalom, Kovačinom a Bielom, ktorí mali prednosť. Bol som najmladší, veľmi som chcel chytať, no nedostával som šancu ani v B tíme. Lavička nebola nič pre mňa, bolo by jedno, kam pôjdem, len nech chytám. Prišla ponuka z Hlohovca, dohodli sme sa a v Sporte som pôsobil takmer šesť sezón.

Hlohovec bol tímom, ktorý Považskú Bystricu pravidelne zdolával, no potom sa to zmenilo. Bola to aj vaša zásluha?

- V Hlohovci v tom čase končil Voltman, boli tam kvalitní gólmani Olejár a Kaščák. Prišli ďalší hráči a sily sa v súťaži začali preskupovať. Považskú Bystricu sme začali porážať a v jednom období mali z nás komplex, keď sme ťahali dlhú vzájomnú sériu výhier. Zápasy v extralige som bral ako každé iné, no v Považskej Bystrici, kde som vyrastal, mám rodičov, boli pre mňa extra motiváciou. Chcel som dokázať, že som si zaslúžil v minulosti viac priestoru. Snažil som sa nebyť nervózny, vedel som, že musím chytať na 110 percent, čo sa mi väčšinou podarilo. Po vyhratom zápase bolo počuť od fanúšikov – „zasa sme prehrali, lebo nás Žero vychytal“.

Najviac duelov ste odchytali v Hlohovci, aké máte spomienky?

Získali sme štyri striebra a bronz, hrali európske poháre. Bolo to veľmi pekné obdobie, v extralige nás však vždy preskočil iba suverénny Prešov. Zažil som skvelé zápasy v Pohári EHF so známymi súpermi – Füchse Berlín, francúzskym Chambery, rumunskou Konstancou, Sportingom Lisabon, ruskou Astrachaňou. Precestovali sme viacero európskych štátov, neviem, či sa mi ešte niečo podobné podarí. Najpamätnejší bol v nórskom Arendale, kde sme po 37 hodinovej ceste vyhrali o šesť gólov. Keď som vystúpil z autobusu, myslel, som, že sa nepostavím na nohy.

Prečo ste sa rozhodli na odchod v rozohratej sezóne?

- Cítil som, že je čas na zmenu, po rokoch skvelej partie sa v klube situácia menila, už to nebolo ako kedysi. Mal som niekoľko ponúk, prednosť dostala Šaľa, kde som bol po Fabiánovi a Repáňovi opäť najmladší gólman. Odohral som polovicu sezóny a prispel k striebru. Zlato sa mi stále vyhýba (smiech).

Po sezóne nasledoval presun opäť južným smerom. Ako hodnotíte prvú zahraničnú sezónu?

- Nováčik maďarskej ligy Ferencváros Budapešť hľadal posilu do brány v svojej premiérovej sezóne. Cieľom klubu bolo udržanie sa v súťaži, čo sa s odretými ušami na poslednú chvíľu podarilo. Nemali sme veľké oči, pred sezónou šesť hráčov prišlo, ale šesť odišlo, čo bola veľká zmena. Po polovici súťaže sme boli jasne poslední s jedinou výhrou doma s Vácom 24:23. Vedenie vymenilo trénera, prišli posily a v závere kalendárneho roka sme uhrali remízu a dvakrát vyhrali. Najdôležitejší bol zápas štyri dni pred Vianocami, kedy sme druhýkrát zdolali najväčšieho konkurenta v boji o záchranu Vác na jeho palubovke 28:26. Boj o udržanie rozhodlo posledné kolo, pred ktorým sme mali o bod viac ako Vác. Ten zdolal doma posledný Orosházi a my sme museli bodovať v rovnako ohrozenom Gyongosi, ktorý mal iba o bod viac. Po dobrom začiatku sme prehrávali už o päť gólov, ale v hektickom závere nám remíza 26:26 stačila na záchranu. Cieľ bol splnený, ale stálo to obrovské množstvo fyzických a psychických síl.

Maďarčina je veľmi ťažký jazyk, nerobila vám problémy rečová bariéra?

- V Budapešti je rozvinutý turizmus, dá sa dobre dohovoriť anglicky, preto aj s hráčmi sa dalo pokonverzovať v tejto reči. V menších vidieckych kluboch to je horšie, čo hovorili aj moji bývalí spoluhráči. Neostáva mi nič, iba sa individuálne učiť maďarčinu zo slovníkov, sledujem filmy v televízii, učím sa. V klube sme mali na začiatku sezónu slovenského kondičného trénera, ktorý odišiel. Ostal som sám Slovák. V zime prišiel Čiernohorec, ale s tým sa veľmi komunikovať nedalo. Ešteže v Budapešti som s priateľkou, ktorá hrá volejbal.

Koľko priestoru ste dostávali v zápasoch?

- Zo začiatku som bol jednotkou, ale nový tréner razil filozofiu rotácie brankárov. S Levente Nagyom sme si viac delili čas v bráne, nik nebol jednotka ani dvojka. Tréner jedného z nás poslal do brány, a keď sa nedarilo, išiel druhý. Spočiatku som bol nesvoj, ale potom som si zvykol. Ak sa nedarí, brankárovi prospeje oddych na lavičke, nechá si prejsť momenty hlavou a môže si lepšie „prečítať“ strelcov.

Je veľký rozdiel medzi zázemím u nás a v zahraničí?

- Áno, v Maďarsku je postarané o všetko, rehabilitácia, špeciálni tréneri, maséri, neustále k dispozícii. Ďalej je to oveľa väčší záujem médií a verejnosti, fanúšikovia chodia vo veľkom počte, k dispozícii sú obchody s klubovými suvenírmi. Máme čo doháňať.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným MYregiony.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5ETJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.

Najčítanejšie na My Považská

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 107
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 123
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 640
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 780
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 722
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 056
  1. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  2. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  3. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  4. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  5. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  6. Julius Kravjar: Kandidáti
  7. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  8. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 170
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 685
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 637
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 762
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 136
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 300
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 024
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


Ilustračné foto.

Pre chrípku museli minulý týždeň v TSK prerušiť vyučovanie v jednej materskej škole.


TASR
Ďalší rekordman za volantom.

Zo zrážky so zábradlím vyviazol bez zranení.


Ilustračná fotografia.

V bezplatnej právnej poradni advokáti odpovedajú na čitateľské otázky.


  1. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  2. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  3. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  4. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  5. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  6. Julius Kravjar: Kandidáti
  7. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  8. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 170
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 685
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 637
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 762
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 136
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 300
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 024
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu