Výkony v televíznych prenosoch a hlasy divákov Jakuba Pružinského zaradili na štvrté miesto. Ako prekvapivo prezradil Jakub, jeho najväčšou záľubou nie je spev, ale sledovanie seriálov.
Zbožňuje pizzu Margherita so smotanovo-cesnakovým základom, rád nakupuje v second handoch originálne kúsky a bojí sa pavúkov. Snom superstaristu je navštíviť Nórsko.
Doposiaľ ste spievali len tak, pre potešenie. Kedy ste zistili, že máte nadanie na spev?
– Veď to je práve to. Doposiaľ som to nezistil. Keď som mal šesť rokov, začal som chodiť do základnej umeleckej školy. Mal som záujem robiť hip-hop, ale mama ma omylom prihlásila na TipTop. Z hip-hopu sa stal TipTop a tento druh spevu ma vôbec neoslovil. Chodil som tam nasilu. Vždy ma bavilo spievať len tak v sprche a to mi zostalo. Moje koncertné pódium bolo limitované veľkosťou kúpeľne. Z rodiny vedela len mama, že spievam a pár priateľov, s ktorými som to dal pri vínku.
Kedy sa to dostalo ďalej?
– Mamina chcela mať doma hviezdu už v mojich šestnástich. Vtedy ma prvýkrát prihlásila do súťaže. Necítil som sa na to a na casting som nešiel. Ani teraz som sa na to necítil. Mal som asi zatmenie mysle, keď som sa rozhodol, že súťaž vyskúšam. Nevedel som, či viem spievať. Mama síce tvrdila, že áno, ale ona má hudobný hluch. Desila ma predstava, že skončím v hviezdnej rote.
Aký bol kasting?
– Spolu s kamošmi sme išli na predcasting do Bratislavy. Keď mi došlo, kde som, myslel som, že odtiaľ zdrhnem, lebo som veľký trémista na spev. Postaviť sa pred porotcov, ktorí sú kati, nebolo vôbec ľahké. Napokon o mne rozhodovali dve komisie, ktoré nič neriešili, iba povedali: „Postupuješ, nepostupuješ.“ Pri mne zaznelo áno, ale aj tak som mal trošku obavy, lebo som nevedel, na čom som. Či naozaj neskončím v hviezdnej rote. Toho sa báli viacerí z nás. Potom sme išli na casting do Prahy, kde som od všetkých dostal áno. Počas vystúpenia mi dodala odvahu Katka Knechtová, ktorá celý čas stála pri mne.
Aké ste spievali skladby?
– Bola to Let her go od Passenger, ktorú som spieval aj v jednom finálovom kole, slovenskú pieseň – Som na tebe závislý, tú som absolútne pokazil a Demons od Imagine dragons.
A potom ste absolvovali najnáročnejší týždeň v svojom živote.
– Úplný masaker. Bolo potrebné prejsť štyrmi kolami. Za celý týždeň som spal 21
Slovenskí rybári sú najlepší lovci dravcov Čítajte hodín. Všetkých nás natlačili do veľkej haly, odkiaľ sme po jednom vychádzali von. A tu nastal prvý problém, lebo sme mali spievať na mikrofón. Nikdy predtým som to neskúšal. Spieval som iba v sprche. Povedal som si, že keď tu sedím 20 hodín a čakám na poradie, tak to dám. Skladba sa mi vcelku vydarila a poslali ma do druhého kola.
Zostalo nás už len 60. Dali nám pesničky, ktoré sa máme naučiť. Keďže bolo potrebné spievať so živou kapelou, nastal ďalší problém. Ani len karaoke som neskúšal, nieto živú kapelu. Opäť som si povedal, že keď tu sedím ďalších 40 hodín, tak tie tri minúty zvládnem. Medzi súťažiacimi boli ľudia, ktorí mali kapely a vystupovali, ťažké sa s nimi porovnávať. Išiel som mimo rytmu, ale postúpil som.
Do ďalšieho kola sme išli už len štyridsiati a na pesničku sme dostali tri hodiny. Skladbu, ktorú mi dali, som nepoznal a myslel som si, že odídem. Podporili ma produkční i súťažiaci. Spievali sme duet a ja som už nepostúpil. Zachránil ma žolík, ktorého vytiahol Paľo Habera a išiel som rovno do semifinále.
Boli ste v tej chvíli šťastný?
– Úprimne, mal som zmiešané pocity, či si to zaslúžim. Bilo sa to vo mne, lebo v hre boli speváci, ktorí vedeli spievať, a aj tí, ktorí vypadli, boli lepší odo mňa. Stále som sa s nimi porovnával. Bolo fajn, že tu skončil katastrofálny týždeň, kedy som schudol tri kilá. Prišiel som domov a mal som konečne pokoj.
Listy od syna, slzy aj sľub, že už žiadna pivnica. Začiatky Slovákov v zahraničí sú ťažké Čítajte Po mesiaci oddychu sme išli všetci dvadsiati na sústredenie do Česka. Desať dievčat a desať chlapcov. Tam sme sa zblížili. Keď prišiel deň D, ako prví išli spievať chalani. Vystúpenie bolo v kostole a bol to nádherný zážitok. Tam som si to skutočne užil. Myslím, že to bol strop celého môjho speváckeho pôsobenia v SuperStar. Vystúpenie bolo na hlasy a ľudia ma poslali ďalej. Spieval som skladbu od Ed Sheerana a vystúpenie sa páčilo aj porotcom.
Od tohto času vás k Ed Sheeranovi aj prirovnávali. Je tam podľa vás podoba?
- S Ed Sheeranom mám spoločnú iba farbu vlasov. Je to spevácky poloboh a rovnať sa s ním by bolo trúfalé. Ja som Jakub Pružinský a ním aj ostanem.
A potom prišli finálové kolá.
– Nikdy som nepomyslel, že sa dostanem takto ďaleko. Keď som vyšiel na pódium, nemal som vôbec strach. Zavrel som oči a tie tri minúty som si neskutočne užíval. Boli to naj-krajšie chvíle môjho života.
Aj keď som vedel, že som skladby pokazil, išiel som do toho naplno s vedomím, že možno naposledy. Z celého hektického týždňa, keď sme sa učili skladby a natáčali rozhovory, boli toto krásne minútky slávy. Potom prišla porota, ktorá ma každý týždeň totálne zosekala. Nerobilo mi to problém, lebo mám určitú sebareflexiu. Viac ľudí hodnotenie položilo, ale ja som sa snažil zobrať z toho niečo pozitívne, čo mi aj tak nepomohlo, lebo o týždeň som to pokazil ešte viac.
Aj tak vás ľudia mali radi a posielali ďalej.
– Veď práve tomu som nerozumel. Vážim si to, ale oproti mne tam vystupovali iné spevácke esá. Ľudia majú asi radi nedokonalosť. Už semifinále bolo v mojom prípade trúfalé. Keď som skončil štvrtý v poradí, povedal som si, že stačí. Bolo mi blbé, že ostatní majú už koncerty a ja prídem zo sprchy a zájdem takto ďaleko.
Je úspech, že ste v Super-Star ukázali svetu, že viete bojovať.
– To áno. Prekonával som sa každý jeden deň. Aj keď som chcel skončiť, nemohol som sklamať ľudí, ktorí ma posielali ďalej. Do súťaže som išiel viac-menej z recesie a skončil som štvrtý. Je to malý zázrak.
Ako vaše pôsobenie vnímala rodina?
– Rodina ma celý čas podporovala. Najmä mamina. Dodnes je na mňa veľmi pyšná a podpis karty rozdáva po meste. Máme skvelý vzťah a sme dobrí parťáci. Veľa sa rozprávame a bola to ona, kto mi celý čas dodával silu a sebavedomie. Nie každý má také šťastie.
Aký je štýl vašej hudby?
– Páčia sa mi rôzne žánre, ale prevláda alternatívny pop a indie.
Škola versus SuperStar. Ako to šlo dohromady?
– Bolo to veľmi náročné. Škola sa pritom stíhať nedala. Štvrtý ročník a aj maturitu som obetoval. Moji spolužiaci stáli pri mne a fandili mi, za čo im ďakujem. Niektorí ma boli podporiť aj na finálových kolách.
Takže rok pauza. Ako s tým naložíte?
– Po tomto všetkom som si povedal, že už nebudem plánovať. Ani v SuperStar som neplánoval zájsť tak ďaleko a život to priniesol. Momentálne pracujem na jednej piesni, ku ktorej som napísal text. Premýšľal som o tom, že pôjdem na čas do Anglicka brigádovať a zdokonaliť sa v jazyku. Z účasti v súťaži mi plynú záväzky voči produkcii, takže ma čakajú DOD v Markíze, účasť v projekte Hýbsa Slovensko, DOD v televízii NOVA. Nudiť sa iste nebudem.
V strašidelnom dome ste si počas sústredenia užili 15 minút hrôzy. Čoho sa v živote reálne obávate a čo máte naopak rád?
– Reálne sa bojím pavúkov. Trpím silnou arachnofóbiou. Strašidelný dom však bol ešte vyšší level strachu. Bola to hrôza v priamom prenose. Driapali ma, ťahali za vlasy, dotýkali sa ma. Aj keď obľubujem hororové seriály, tomuto som na chvíľu uveril. Čo skutočne zbožňujem, je pizza. Jedol by som ju od rána do večera.
Som vegetarián, takže pizza Margherita s cesnakovo-smo-tanovým základom, na to kukurica, olivy a údený syr. Vždy, keď volám do pizzérky a poviem zloženie, vedia že sídlisko Rozkvet – šieste poschodie.
