HORNÁ MARIKOVÁ. Za prvej republiky mala Horná Mariková viac obyvateľov ako Ilava, Považská Bystrica či Dubnica. „Bolo to asi 4500 ľudí,“ hovorí Miroslav Hamar, starosta obce.
Počas veľkej hospodárskej krízy veľa z nich odišlo za prácou do zahraničia, najmä do Čiech, Francúzska, Kanady a Ameriky.
Druhá veľká vysťahovalecká vlna pre robotu postihla Hornú Marikovú v roku 1946. Z obce sa vtedy vysťahovalo 64 rodín do Šaroviec v Levickom okrese, kde dostali pôdu. O dva roky začala kolektivizácia a ľudia o pôdu prišli. Hornomarikovčania už v Šarovciach zostali.
Ak neviete, čo sú háfery alebo gľamčo, nevadí. Bude pomôcka Čítajte Menej nezamestnaných
Nájsť zamestnanie v Hornej Marikovej, koncovej obci doliny, ktorá leží ďaleko v horách, nie je stále jednoduché. Situácia sa však za posledných osem rokov zlepšila. „Keď som nastúpil na starostovskú stoličku, mal som tu 14 nezamestnaných. Dnes ich je už len 5 a dvaja sú dlhodobo práceneschopní. Nemajú však záujem zamestnať sa na dlhšiu dobu. Odrobia len toľko, aby za nich odchádzali nejaké základné odvody,“ hovorí starosta s tým, že nie sú ochotní odrobiť 16 hodín týždenne. „Urobia osem a viac už nechcú.“
Raritka Marikovej
Horná Mariková je krásny kus nedotknutej prírody, obec sa preto snaží podporovať rozvoj turistického ruchu, čo tiež prináša obci rozvoj.
Za zamestnaním však stále treba cestovať. Akčnejšie vo vyhľadávaní zamestnania sú pravdepodobne hornomarikovské ženy a tiež sa skôr vydávajú preč. A tak majú v obci aj jednu malú raritku.
„Z demografického grafu vychádza, že v obci majú úbytok dievčat a žien. Vychytali nám ich do sveta. Zostáva nám tu veľa štyridsať až päťdesiatročných mužov, slobodných mládencov. Takže, keby sa chcela nejaká žena vydať, má u nás pomerne vysoké šance,“ dodáva už žartom starosta.
