POVAŽSKÁ BYSTRICA. Po výhre 3:1 na zápasy nad Kamošmi vo finále play off zaokrúhlil Sportsbar zbierku titulov na desať. Doterajšie účinkovanie sme bilancovali so zakladateľom klubu a ešte stále aktívnym hráčom Mariánom Mišovcom.
Koľká medaila to bola vo vašej histórii?
- Vo finále sme boli z posledných sedemnástich sezónach pätnásťkrát, z toho desaťkrát sme vyhrali a v piatich prípadoch nás čakalo striebro. Vo zvyšných štyroch sezónach to boli bronzové medaily.
Prvý titul pre Double team + FOTO Čítajte Akými úspechmi sa môžete ešte pochváliť?
- Okrem štyroch titulov v rade bol Karol Šamaj sedemkrát najlepším strelcom ligy. Nasledovali ho Jaroslav Pavlus, Andrej Hrenák, Ján Koleno, Patrik Ligas alebo Matej Ligas. Brankári Peter Buliš st. a Peter Buliš ml. boli pravidelne vyhodnotení ako najlepší brankári ligy. Ako perličku treba spomenúť výzvu extraligovej Čadce na priateľský zápas pred niekoľkými rokmi, kedy sme v našej lige boli druhí. Hoci sme neboli v kompletnej zostave, vyhrali sme vysoko 11:2. Naše mužstvo bývalo aj základňou pre extraligové mužstvo Považskej Bystrice.
Počas takmer dvadsaťročnej existencie ste vystupovali aj pod inými názvami. Ktorý bol prvý?
Vrátim sa na prelom tisícročia, keď sa súťaž hrávala ešte na ihrisku pri ZŠ Slovanská, ktoré bolo rozmerovo menšie ako súčasné a hrali sme s počtom hráčov 4 + 1. Hrával som za Zbojníkov, kde po čase vznikli názorové rozdiely, preto sme niekoľkí klub opustili a rozhodli sa založiť vlastný. Pribudli k nám aj hráči z Považského Podhradia, ktorí končili z podobných dôvodov. Bolo nás dosť, no nemali sme názov. V tom čase bol v televízii populárny seriál Odpadlík, a keďže aj my sme boli takí odpadlíci z iných tímov, názov sa nám zapáčil a začali sme novú sezónu ako Odpadlík. Darilo sa nám slušne, dvakrát sme skončili tretí. Nasledovalo niekoľko sezón pod názov Bunker, kde sme získali tri tituly, ale potom nás oslovil s ponukou dnes už nebohý bývalý hokejový brankár Pov. Bystrice Paľko Králik, aby sme sa volali Sportsbar. Ťľapli sme si a voláme sa tak dodnes, hoci už Paľo nie je niekoľko rokov medzi nami. Ako Sportsbar sme pridali ďalších sedem titulov. Desať titulov ani štyri tituly v rade sa nikomu doteraz dosiahnúť nepodarilo.
Čo sa skrýva za Vašou klubovou dlhovekosťou?
- Dobrá partia, veď z pôvodného tímu hráme niekoľkí doteraz, okrem mňa je to ešte Karol Šamaj, Ľudovít Švirec či Jozef Hulák. Vlani končili Juraj Martinka, Peter Jankoviech, Peter Pavlík a chvíľu pred nimi Peter Buliš starší, Andrej Hrenák a Marián Hrenák. Zo starších hráčov boli na súpiske Ján Koleno, Dušan Stráňovský, Peter Bielik, Pavol Ciesar, Jaroslav Macháč, Michal Rehák, Ľubomír Strhák, Postupne sme sa snažili dopĺňať tím o mladých, čo sa nám darí. Patrik a Matej Ligasovci, Samuel Kocian, Lukáš Balušík, Ivan Švantner, Ján Nahálka, Dominik a Matej Turanovci, Lukáš Bednár, Peter Kudlej, Pavol Tarabík, Ján Zlocha, Patrik Martíšek či Peter Buliš mladší sú výraznými posilami.
Niektorí súperi využívali často služby extraligových hokejistov či hráčov zo zahraničia. Prečo ste nešli aj vy touto cestou?
- Ako sme sezónu začínali, tak sme ju aj končili, stalo sa, že niekedy nás doplnil jeden hráč. Takmer vždy sme vyhrali základnú časť, ale boli roky, kedy naši konkurenti na play off zohnali hráčov zvučných mien – Meszároš, Ďurkech, Tománek, Zaťko a získali titul. Najmarkantnejšie sa to prejavilo v jednej z našich strieborných sezón, kedy sme vo finálovej sérii vyhrávali 3:0. Štvrtý zápas bol nepochopiteľne preložený pre koncert Elánu a súperovi o týždeň už prišli spomínané posily. Čakanie sa im vyplatilo a sériu štyrmi výhrami v rade otočili.
Stalo sa Vám, že pri vašej suverenite ste išli zápas iba odohrať bez ohľadu na výsledok?
Vlani bola pred posledným kolom základnej časti dilema pred zápasom s najväčším konkurentom Milochovom. Ak by sme nevyhrali, vyhli by sme vzájomnému duelu už v semifinále. Nešpekuľovali sme, nie je to náš štýl a vyhrali. V semifinále sme mali smolu, lebo prvý zápas sme prehrali v predĺžení, druhý na nájazdy a tretí vlastným gólom opäť v predĺžení. Ak by sme si súpera vyberali, hrali by sme opäť finále. Tento zápas bol označovaný ako predčasné finále. Vždy sme hrali na víťazstvo, boli sezóny, kedy sme neprehrali ani raz a v jednej sezóne sme nestratili ani bod. Snahu o čo najlepší výsledok nám priniesla rekord, keď v súperovej sieti skončila loptička 34 krát.
Kuriozitou vo Vašom tíme boli brankári otec aj syn Peter Bulišovci. Zahrali si niekedy spolu v jednom zápase?
- Otec s nami začínal a bol dlhoročnou oporou. Pred niekoľkými sezónami zavesil brankársku výstroj na klinec a pokračoval už iba ako hráč v tíme THC neskôr u Kamošov. Mladší Peter prišiel po ňom, ale v jednom tíme sa nestretli. V poslednom finále hrali proti sebe, mladý sa tešil z titulu, starší získal striebro.
Pred niekoľkými rokmi sa v Pov. Bystrici hrali dve ligy a bolo takmer dvadsať tímov. Naposledy Vás bolo iba šesť. V čom vidíte príčinu?
- Kedysi bolo veľa hráčov, veľa tímov. Vždy boli dve tri mužstvá hrajúce o titul, no bola aj sezóna s piatimi ašpirantami na titul. Niektoré tímy, keď videli, že na medailu to nebude a nechceli dostávať nakladačky, presunuli sa do druhej ligy, no aj tá je minulosťou. Mladých nasledovníkov je čoraz menej, viac ich zaujímajú počítače ako šport. V poslednej sezóne sme začínali šiesti, po mesiaci sa odhlásilo THC a dohrávali sme štyri tímy a juniorka. Viaceré tímy odišli hrať súťaž do Bytče. Škorpióni mieria do Žiliny, v Pov. Bystrici nebude hrať ani Milochov, takže ostávame iba my a Kamoši.
Veríte, že budete pokračovať aj v ďalšej sezóne?
- Ťažko povedať, ak tu majú zostať dva tri tímy, tak je to nereálne. Aj my sme mali možnosť zmeniť vzduch a ísť do Žiliny, no je to náročné na cestovanie a čas. Bytča je bližšie, no nižšie úrovňou, ako som počul. Môže sa stať, že skončíme úplne.
Podobný problém, mali aj v Pruskom, kde sa už dedinská liga nehrá. Dalo by sa uvažovať o podobnom projekte, ako boli v hokeji krajské majstrovstvá, kde hralo viacero tímov z regiónu?
- Je to zaujímavá myšlienka, iste by bolo lepšie, ak by sa dali dohromady tímy z Pov. Bystrice, Pruského, Púchova, Dubnice a hrala by sa pravidelná súťaž, ako hrať tri štyri tímy dokola medzi sebou, prípadne turnajovo.
