POVAŽSKÁ BYSTRICA – O írskej hádzanej sa veľa nehovorí, no federácia sa snaží zbaviť puncu bieleho miesta na hádzanárskej mape a oslovila preto aj trénerov zo Slovenska. Jedným z nich je bývalý hráč Považskej Bystrice Michal Hradil, ktorý má za sebou pôsobenie pri mužoch v Taliansku, Česku a ženskej MOL lige.
"Dôležitejšie je chytať, ako vysedieť titul na lavičke," tvrdí Marián Žernovič Čítajte V minulej sezóne ste viedli ženy Trenčína, čo bolo dôvodom, že ste kývli na írsku ponuku?
- V Trenčíne bol problém dať pred novou sezónou dohromady káder, preto sa ženy neprihlásili do MOL ligy a bol som voľný. Prišla ponuka z Írska na miesto hlavného trénera reprezentácie do 18 rokov. Myšlienka a vízie funkcionárov ma zaujali, dohodli sme sa a máme už za sebou dva spoločné kempy v Dubline.
S akým kádrom pracujete, odkiaľ ste čerpali vedomosti o výkonnosti hráčov?
- Na kempoch bolo šestnásť hráčov nielen z z írskych klubov, ale aj zo Švédska, Fínska, Španielska, Nemecka a Anglicka. S výberom pomáhal aj ďalší Považskobystričan Alexander Markovič, ktorý žije na ostrovoch už dlhšie a pôsobí pri reprezentácii ako tímový tréner. S hráčmi trénuje už od jesene minulého roka. Tretím do partie z Považskej Bystrice je fyzioterapeut Vladimír Lipka, Federácia oslovila záujemcov, ktorí by chceli reprezentovať a z nich vznikol výber vedený nemeckým tímovým manažérom Hartmutom Krahnom, s ktorým teraz pracujeme.
Doteraz ste viedli hráčov, ktorí už mali herné návyky a hádzanej sa venovali od malička, no táto misia je zrejme o niečom inom. Prekvapilo Vás niečo?
- Chlapci nezačínali s hádzanou ako u nás v ôsmich rokoch, ale pred dvoma či troma rokmi, takže herné návyky zďaleka nie sú na požadovanej úrovni. Majú veľké rezervy aj v kondícii, lebo je rozdiel trénovať raz týždenne a sedem - osemkrát ako u iných tímov. Prekvapilo ma ich obrovské nasadenie, írska húževnatosť a srdce, obrovská snaha. Ak k tomu pridám poctivosť v tréningu, disciplínu a veľkú ochotu učiť sa, myslím, že sme na dobrej ceste. Chlapci tvoria fantastický kolektív, tešia sa z každej vydarenej akcie, zákroku brankára, z gólu. Sú veľmi mladí od 15 – do 18 rokov.
Írsko bude mať v tejto kategóriu premiéru v súťažiach EHF v rakúskom Tullne. Čo od šampionátu očakávate?
- Od tohto roku odpadla kvalifikácia na ME, na ktorých bude hrať najlepších šestnásť tímov, zvyšné budú hrať v B kategórii, odkiaľ najlepší postúpia na ME. Od 10. do 19. augusta nás čakajú Turecko, Čierna Hora, Česko, Ukrajina a Anglicko. Nemáme veľké oči, ideme sa predovšetkým učiť, získavať skúsenosti. Treba si uvedomiť, že ani jeden z hráčov nehral ešte reprezentačný zápas, bude to ich premiéra. Pripravujem ich na to, že to bude veľmi ťažké, pretože súperi majú obrovský náskok. Chceme hrať tak, aby zápasmi neskončili debaklami a po zápasoch odchádzali z plochy s tým, že vydali zo seba všetko.
Na čom chcete proti skúsenejším súperom stavať?
- S nikým nemôžeme hrať hore – dole, to by bol rýchly koniec. V útočnej fáze poznať, že hráči majú resty pre neskorší začiatok kariéry, v obrane je to lepšie, pretože dokážu zvládať pokyny a obrana bude to hlavné, na čom chcem stavať. Z dobrej obrany sa dá ísť do rýchleho protiútoku, čo je pre nás najjednoduchšia cesta ku gólom. Hrať postupný útok na postavenú obranu by proti kvalitnejším súperom nestačil.
Účasť na ME nemá zrejme byť iba exotickým dobrodružstvom, vidíte perspektívu v rozvoji tohto športu v Írsku?
- Skutočne to je dobrodružstvo nielen pre realizačný tím, ale aj hráčov. Podľa najnovších informácií chce federácia viac spopularizovať hádzanú, ktorá v sledovanosti výrazne zaostáva za futbalom, ragby či galským futbalom. V krajine neexistuje dorastenecká súťaž, mužská úrovňou zaostáva za európskymi ligami. Účasť na šampionáte by mal pomôcť propagácii, k pomoci dostať hádzanú do škôl. Práce je tu dosť, víziou sú semináre pre trénerov, ktorých suplujú iba bývalí hráči bez kvalifikácie. Podobne je to aj s rozhodcami, lebo v Írsku hádzaná agresivitou pripomína skôr basketbal s malými fyzickými kontaktami, čo v Európe absolútne neplatí. V pláne je aj vybudovanie hál vhodných pre hádzanú, ktorých je zatiaľ málo.
Zatiaľ ste trénerom iba na diaľku, plánujete pokračovať v začatej práci?
- Práca ma baví, keď vidím u chlapcov pokroky. Robíme im tréningové plány, na dodržiavanie ktorých dbá Alexander Markovič priamo v Írsku. Pravidelne komunikujeme, mám obraz o každom hráčovi a jeho výkonnosti. Od 5. do 9. augusta sa budeme spolu pripravovať v Považskej Bystrici, kde skontrolujem kondičnú pripravenosť a budeme sa herným veciam,. Rád by som odohral prípravný zápas s dorastencami a potom nás čaká cesta do Rakúska. Po šampionáte sa uvidí, čo bude ďalej, vízie sú načrtnuté, počkáme na realitu. Myslím, že ak hráči budú napredovať takýmto tempom, verím, že naša spolupráca na rozvoji tohto krásneho športu bude úspešne pokračovať.
