PRUSKÉ. Podujatie patrí určite k najstarším v regióne. Tento rok sa spomienkové slávnosti konali už po 51-krát. V minulosti sa konali iba v jeden deň vo františkánskom kostole v Pruskom.
Niekoľko rokov však majú už zmenený program, stali sa festivalom hudby, tanca a divadla pod taktovkou divadelného súboru Hugo a z jednodňových slávností sa stali trojdňové. Každoročne ich organizuje obec Pruské v spolupráci s Považským osvetovým strediskom.
S návrhom prišiel Hugo
Gavlovičovo Pruské bolo do roku 2014 jednodňovým podujatím, počas ktorého sa konal koncert vo františkánskom kostole a čítali básne Hugolína Gavloviča.
„Pohrávali sme sa s myšlienkou spraviť zo spomienkových slávností divadelný festival alebo dni regionálnej kultúry. Nakoniec sme sa vybrali multižánrovou pestrou cestou a začali sme pomáhať pri organizácii hudobno-výtvarno-literárno-divadelného mini festivalu, ktorý trvá od piatka do nedele,“ hovorí Andrej Škvaro z divadelného súboru.
Týmto nápadom si divadelníci ušili na seba bič. Trojdňovej akcii predchádza celoročná príprava, samozrejme, najväčšia je priamo počas nej.
„Bez obetavých divadelníkov z divadelného súboru Hugo, pracovníkov obecného úradu a Považského osvetového strediska by sa to nedalo zvládnuť. Na príprave sa podieľa približne 25 ľudí, ktorí si nájdu čas a prídu nezištne pomôcť,“ vysvetľuje Škvaro. Nápad divadelníkov dať podujatiu nový rozmer oceňuje aj riaditeľka Považského osvetového strediska Daniela Čižmárová.
„Bola to dobrá myšlienka, ktorá spestrila podujatie a stali sa z neho regionálne dni kultúry. Akcie sú vždy vo večerných hodinách, čo ľuďom vyhovuje a prichádza veľa návštevníkov nielen z Pruského, ale aj zo širokého okolia.“
Priestor pre výtvarníkov
Každý rok je počas podujatia začlenená aj novinka.
„Tento rok sme mali výtvarný plenér regionálnych výtvarníkov, ktorí vytvárali umelecké diela s námetom Pruského a okolia alebo sakrálnych pamiatok, ktoré sa tam nachádzajú. Svoje práce potom prezentovali aj na výstave a vo františkánskom kostole si mohli návštevníci pozrieť výstavu ikon Aleny Teicherovej. Priestor dostali aj žiaci zo základnej školy v Pruskom, ktorí mali podobnú tému ako dospelí výtvarníci. Ich výstava bola doplnená aj o literárne práce žiakov z Pruského a zo ZŠ Slovenských partizánov v Považskej Bystrici,“ doplnila Čižmárová.
Pestrý program
Organizátori sa snažia program prispôsobiť tak, aby zaujal deti i dospelých.
A upútal ich pozornosť už od samého začiatku sprievodom účinkujúcich z nádvoria kaštieľa na námestie za zvukov bubnov bubnového orchestra Campana Batucada. Hudobníci tým neskončili, rezkými tónmi brazílskej samby, samby reggea a samby afro priniesli na námestie veľa energie.
Počas troch dní sa na pódiu či pred ním striedali divadelné súbory s folklórnymi či hudobnými.
Nezabudlo sa ani na deti. Pre ne bolo pripravené divadielko Žabí kráľ. Bodku za trojdňovými slávnosťami dala nedeľňajšia spomienková sv. omša a koncert vážnej hudby.
Popri starostiach s organizáciou programu si divadelný súbor Hugo našiel priestor aj na svoje vystúpenie. Počas Gavlovičovho Pruského predstavil hrou Návšteva starej dámy, ktorá bola vlastne pre pruštianske publikum premié-rou.
„Hra má technicky náročnú scénu a nevmestí sa na javisko pruštianskeho kultúrneho domu, preto ju hrávame v Dubnici nad Váhom a na väčších javiskách v okolitých mestách. Hra získala prvé miesto na celoštátnej prehliadke Belopotockého Mikuláš a koncom leta ju budeme prezentovať na Scénickej žatve v Martine,“ informoval Škvaro.
Reakcie divákov na pestrosť programu boli kladné. Oceňovali najmä to, že sa nezabudlo na deti. Trochu sklamaním však bolo zrušenie sobotňajších večerných koncertov kapiel Spod Budína a Hrdza. Škrt urobilo daždivé počasie.
Mnohí sa zastavili aj pri zdravotnom stredisku, kde pod rukami skúseného rezbára Michala Kopáska nadobúdala kontúry drevená socha Hugolína Gavloviča, ktorá bude zdobiť toto priestranstvo.
Čo o rok?
Ako to býva, jedna akcia končí, nad druhou už organizátori rozmýšľajú. Rovnako sú na tom aj divadelníci z Huga, ktorí chcú opäť pripraviť zaujímavý program. „Samozrejme, že už teraz sa snažíme urobiť aspoň predbežný náčrt programu. Uvažujeme o zaradení videomappingu na kostolnej veži, ktorý bude mapovať život a tvorbu Gavloviča. Chceli by sme pozvať tieňové divadlo, chodúľové divadlo, určite koncerty v štýle world music, výstavu Party v 21. storočí možno s koncertom Veroniky Strapkovej, Jany Orlickej, tanečné vystúpenie rusínskeho folklórneho súboru,“ spomenul Škvaro niektorých budúcoročných účinkujúcich. „Všetko závisí od schválených dotácií a rozpočtu obce,“ dodal.
Hugolín Gavlovič
Vlastným menom Martin Gavlovič, slovenský kňaz a spisovateľ, sa narodil 11. novembra 1712 v poľskom Czarnom Dunajci. Hoci sa narodil v Poľsku a zrejme mal i poľské korene, od útleho detstva žil na Slovensku. Vzdelanie získal v školách v Trstenej a v Žiline a po dokončení štúdií vstúpil v roku 1733 do františkánskej rehole, kde ho priťahoval mravný ideál dobrovoľnej chudoby a pomoci slabším.
V tomto období si aj zmenil občianske meno Martin na rehoľné Hugolín.
V roku 1738 ho vysvätili za kňaza, potom pôsobil ako kazateľ v Žiline, Pruskom a v Horovciach. Keď ochorel na pľúca, chodil sa liečiť do hôr na salaše, kde vznikol i námet pre dielo. Aj keď bola jeho tvorba rozmanitá a početná, mnoho jeho diel nebolo vydaných tlačou, ale ostalo v rukopisnej forme, pričom veľa rukopisov sa stratilo. Svojou tvorbou dokázal potenciál slovenského jazyka v jeho predspisovnej forme. Zomrel 4. júna 1787 v Horovciach.
