O postupe, ale aj ambíciách hovoríme s trénerom Jozefom Lukáčom.
Pruské sa už dlhší čas snaží o návrat do najvyššej oblastnej súťaže, no vyšlo to až teraz. Čo o tom rozhodlo?
- V klube pôsobím ako tréner tri roky, postupové šance boli aj v minulosti, no vždy sa niečo nepodarilo. Vlani nás predstihol Kvašov, na našu škodu, postupovalo iba jedno mužstvo. Teraz, keď sme súťaž vyhrali, postúpil ešte aj tretí tím. Na postupe mal zásluhu celý kolektív, každý prispel svojím dielom.
Pred začiatkom minulého ročníka ste sa vyjadrili, že cieľom mužstva je 6. liga. Z čoho pramenilo Vaše presvedčenie?
Penaltové finále sa po roku zopakovalo Čítajte - Najdôležitejšie bolo, že po minulej sezóne, kedy nám postup ušiel pomedzi prsty, sme nešli cestou kvantity, ale vsadil som na kvalitu. Podarilo sa dotiahnúť hráčov na posty, kde nás tlačila topánka, čo sa podarilo. Posilnili sme stopérsky post aj zálohu a noví hráči výkonmi dokázali, že na to majú. Ešte pred štartom nového ročníka sme sa rozhodli, že urobíme všetko pre postup a išli sme do toho s plným odhodlaním.
Problémom viacerých tímov je, že hrať by chcel každý a lavička nikomu nevonia. Ako to funguje v Pruskom?
- Noví hráči výborne zapadli do tímu, starší ich vhodne usmerňovali. Nehrali sa na to, kto má koľko za sebou, ale rešpektovali nastavené pravidlá. Hrali tí, čo sa v tréningoch predstavili najlepšie, ostatní boli na lavičke. Nikto z tých, čo neboli v základe nebol urazený, ale snažil sa, aby o týždeň či dva bol v základe on. Bola to zdravá rivalita. Musím priznať, že takýto skvelý kolektív som vo svojej trénerskej kariére ešte nezažil. Na tréningu zažije „kopec zábavy“, no keď príde k tréningu, všetci sa zapoja bez frfľania.
Dobrú pozíciu ste si vypracovali už po jesennej časti, neuspokojilo Vás to v práci?
- V zime nás nik neopustil, hoci určité náznaky boli. Ostali sme pohromade a trénovali naplno trikrát týždenne. V príprave sme hrali s kvalitnými tímami s vyšších súťaží – Horná Poruba, Podmanín, Zamarovce a prehrali iba jediný zápas. Hráči si zahrali rovnomerne, pravidelne som ich striedal, pretože niektorí pre pracovné povinnosti nemohli byť k dispozícii každý víkend.
Dali ste najviac gólov, čo bolo dôležitým faktorom úspechu.
- V tíme bol najlepší strelec súťaže Patrik Lukáč, no góly dávali aj iní – Vlado Kuric, Jaro Branický, Stano Mikuš, ale aj ďalší. Keď na niektorého prišla kríza, mal ho kto nahradiť.
Ako s odstupom čase spomínate na neuveriteľný zápas v Praznove, kde ste stratili vedenie 7:2 a po remíze 7:7 ste boli blízko k prehre?
- Bolo to veľké zaváhanie, niečo nepochopiteľné, ale brali sme to ako výchovnú facku, ktorá prišla v pravý čas. Po zápase som jedinýkrát prišiel do kabíny s veľkým hurhajom, čo inak nerobím a vytmavil hráčom, že takto sa o popredné miesta nehrá. Hráči si moje slová zobrali k srdcu, nepáčilo sa im, ako som na nich vybehol. Všetko sme si vydiskutovali a išli ďalej. ,
Kedy ste začali veriť, že postup bude Váš?
- Nie všetky zápasy na jar vyšli, prehrali sme v Podvaží a v Lazoch. Chlieb sa lámal v dueli s Mikušovcami. Viedli sme 2:0, náš hráč bol vylúčený a súper vyrovnal. Vyšlo nám striedanie a chlapci sa presvedčili, že zápas sa dá vyhrať aj v oslabení a v nadstavenom čase. Vyhrali sme ďalšie zápasy väčšinou gólmi v závere, kedy sme súpera kondične predčili. V predposlednom dueli vo Sverepci sa nám dlho nedarilo, až Šedo v úplnom závere rozhodl, z priameho kopu.
Ako ste pripravovali hráčov na rozhodujúci duel s D. Marikovou o prvenstvo?
- Po jesennej prehre u súpera, kde nás zdolali tvrdosťou, sme sa chceli revanšovať. Odplatou malo byť čo najviac gólov v jeho sieti. Do prestávky sa nám nedarilo, bolo 0:0, ale chlapci sa povzbudzovali v kabíne a po prestávke spustili šesťgólový uragán.
Oslavy pominuli, sezóna je pred dverami. Máte v kádri zmeny?
- Z Dubnice prišli Kamal Bouhila a Kevin Habšuda, Dano Rajník, bývalý gólman Horoviec bude posilou na brankárskom poste. Ďalšie mená neriešim, nech 6. ligu hrajú tí, čo ju „vykopali“.
K účasti v 7. lige je potrebný mládežnícky tím, nebude to problém?
- Vlani sme mali dorast spojený s Borčicami, žiaci u nás neboli, aj keď niekoľkí hrajú v Ilave či led Rovniach, no na tím je to málo. Teraz sme prihlásili prípravku U 11, mix. Zaregistrovaných máme 15 chlapcov, sme radi za každého. Chceme ísť postupnou cestou, aby sme postupne mohli zapojiť žiakov a dorastencov. Nie je to jednoduché, pretože v obci je konkurenciou hokejbal či florbal. Pohľad na malých hráčov ma teší, verím, že viacerí z nich budú o niekoľko rokov hrať za mužov.
