Horec Bodiná sa takmer celú sezónu pohyboval v 8. lige okolo druhej priečky, na ktorej nakoniec aj skončil. Vďaka, že zo 6. ligy postúpili vyššie dva tímy a nik z 5. ligy nevypadol, dvere do 7. ligy boli otvorené až pre trojicu mužstiev. Nielen o postupovej radosti, ale aj obyčajných starostiach malého klubu sme hovorili s trénerom Jaroslavom Kopáčom.
V Bodinej sa z prvenstva tešilo Trstie Čítajte Dlhé roky ste boli považovaní za smoliarov, pretože postup sa Vám tesne vyhýbal. Čo bolo príčinou?
- Asi naozaj tá smola. Po vypadnutí z vtedajšej 2. triedy (dnešná 7. liga), sa v Bodinej futbal tri či štyri sezóny nehral. K tímu som prišiel v roku 2011 a spolu s ďalšími nadšencami sme začali pretvárať klub do novej podoby. Postup bol na dosah viackrát, keď sme skončili druhí, postupoval iba víťaz. Inokedy postupovali dvaja a vtedy sme boli tretí. Bola už aj sezóna, v ktorej sa z postupu tešili štyria – Podmanín, Považská Bystrica, Kolačín a Dohňany. A čo my? Skončili sme piati(smiech). Teraz boli lepšie iba Kameničany, no druhé miesto bolo už tesne pred koncom postupovou istotou. Nakoniec postúpila aj tretia Lednica. Ak by na zväze chceli dodržať účasť štrnástich tímov v novej sezóne, museli by postúpiť ešte ďalší dvaja, no to by už v 8. lige neostal takmer nik.
Aká bola cesta za postupom?
- Pred sezónou sme si dali opätovne postupový cieľ, zodpovedne vybrali posily a povedali si, že minimálne chceme skončiť na druhom, mieste, čo sa podarilo. Od začiatku boli lídrom Kameničany, v jeseni sme prehrali dvakrát a zimovali na druhej priečke so štvorbodovou stratou. V zimnej príprave sme boli na sústredení v Korni, po ktorom naše ambície vzrástli. Jar sme začali prehrou v Kameničanoch, a tak sme sa sústredili iba na druhú priečku, lebo sme sa nechceli spoliehať na rôzne iné varianty. Najväčší konkurent, Lednica, vyhrala v Trstí, ale v poslednom kole už mala voľno. Nám stačilo vyhrať v Červenom Kameni, pretože pri rovnosti bodov s Lednicou sme mali lepšie vzájomné zápasy 4:0 a 2:3. Polčas sme sa trápili, až v 44. min skóroval Matej Krabáč. Domáci znížili na 1:2, no mali vylúčeného hráča a zápas sme bez problémov vyhrali 5:1. Posledný duel s Vrchteplou tak mal už iba príchuť derby a skončil 1:1, čím sme potvrdili druhú priečku o bod pred Lednicou. Najmä pre rodilých „Bodiancov“ to bola vec prestíže, pretože v posledných dvoch sezónach nás Vrchteplá nezdolala. Teraz budeme mať iné starosti ako derby, chceme v 7. lige dôstojnú úlohu.
Aké je zloženie tímu, majú prevahu domáci?
- Z Bodinej sú Peter Milo, Vlado Dúbravka, Miro Brveník, Robo Drevenák, Ivan, Martin a Ján Tomanovci bývajú na hranici s Prečínom. Z dediny je aj predseda Peter Dúbravka a manažér Marián Milo. Ďalší hráči sú z Prečína – Matej Krabáč, Tomáš Kopáč, Michal Littera, Michal Kopáč, Ivan Orávik. Stana Uhlárika sme ešte na túto sezónu prehovorili, lebo sa presťahoval do Trenčianskych Teplíc. Jakub Haršaník je zo Žiliny, Miroslav Adamička je z Mojtína, Miloš Krajčír z Veľkej Čiernej, Peter a Pavol Poteckí sú z Považskej Bystrice. Je to naozaj široké spektrum z okolia.
Bez dobrej partie je iba ťažko niečo dosiahnúť. Platí to aj u Vás?
- Samozrejme, okrem zápasov, chodíme na turnaj ObFZ, na memoriál Ivana Polička, organizujem ples, absolvujem sústredenia. Po sezóne máme vyhodnotenie spojené s posedením, kde oceňujeme najlepšieho obrancu, záložníka, útočníka, ale aj netradičné kategórie - tréningový poctivec, najlepší striedačkový hráč, objav sezóny, spolu je to asi osemnásť cien. Máme aj najhorších jedincov v správaní, ale nebudem menovať (smiech).
V 7. lige sú vyššie nároky na získanie pasportu, nemáte s tým problém?
- Potrebujeme dobudovať šatne, projekt je odsúhlasený, s výstavbou chceme začať v jeseni, aby do prestávky boli funkčné šatne aj pre rozhodcov so sprchami. Spolupracujeme s obcou aj sponzormi. Staráme sa o ihrisko, pieskujeme, hnojíme, drnovali sme bránkoviská. Využívame závlahu z vlastnej studne, ešte chceme dokončiť nové striedačky a oporný plot.
Na účasť v 7. lige treba mládež, ktorá Vám doteraz chýbali. Máte už vlastný tím?
- Kedysi sme mali s Prečínom spoločných mladších žiakov, teraz je to niečo podobné. Máme prípravku U 10, ktorej sa budem venovať spolu s kondičným trénerom z Považskej Bystrice. Mládež neberieme na ľahkú váhu, snažíme sa získať ďalších adeptov, postarať sa o vybavenie a dopravu na zápasy. Verím, že sa mladí u nás uchytia a bude ich stále viac a viac.
