MARIKOVA. Na celoslovenskej súťaži krúžkov mladých priateľov poľovníctva v Banskej Štiavnici bodovali deti z Marikovej aj ich vedúci krúžku.
Len menšie chybičky
Na celoslovenskej súťaži mladých poľovníkov je dvanásť disciplín. Deti z Marikovej, ktoré chodia do krúžku k Petrovi Pecíkovi, boli v teoretickej časti naozaj vynikajúci.
Prešli bez straty jediného bodu. „Akurát v streľbe zo vzduchovky na desať, kde je päť rán, málokto strelí päť desiatok. Myslím však, že aj tu sa deckám darilo. Veď Maťka nastrieľala 48, Peťo 45. Marianka trošku zahaprovala, mala 41,“ hovorí Peter Pecík, vedúci krúžku mladých priateľov poľovníctva a prírody. Pracuje pod Poľovníckym združením Poľana Dolná Mariková a s podporou Obvodnej poľovníckej komory v Považskej Bystrici a Slovenského poľovníckeho zväzu, Regionálnej organizácie Stredné Považie.
Potom boli už len menšie chybičky pri určovaní drevín a poľovníckych zariadeniach, kde stratili tri body.
„Som na deti veľmi pyšný, veď už len prebojovať sa na celoslovenské kolo je veľký úspech. Veľakrát som im povedal, že majú na to, aby vyhrali,“ hovorí o svojich zverencoch Pecík s tým, že na 44. ročníku súťaže bolo 19 regiónov. Už na regionálnom kole sa stretne asi 80 detí.
Tréma je zlý radca
Za chybami, ktoré zverenci Petra Pecíka robia, stojí vždy tréma. Stačí urobiť malú chybičku a body idú dolu. „Veľakrát ide o banalitu, ktorú by inak vedeli, ale povedia celkom inak,“ dodáva.
Súťažiaci musia vedieť veľa o stromoch, zvieratách, ktoré žijú v lese, ale aj o zbraniach, trofejách, stopovaní a mnoho iných vecí.
V súťaži sú okresné a potom regionálne kolá. Víťazi, traja najlepší z regionálneho kola, postupujú ako družstvo za okres.
„Minulý rok boli dve deti moje a jedno bolo z Púchovskej doliny. Teraz bola súťaž výnimočná v tom, že všetky deti boli z jedného krúžku, čo bol vždy môj sen. Naše deti vyhrali v kategórii starších žiakov aj ako družstvo a tiež mali prvé miesto ako jednotlivci,“ hovorí Pecík.
Vyhodnocovali aj najlepších vedúcich a ocenenie si odniesol práve Peter Pecík.
Veľký úspech prišiel po štvrť storočnici, čo sa venuje deťom. Ani jeden ročník zatiaľ nevynechali, celých tridsať rokov sa zapájajú.
„Deti majú také znalosti, že by tromfli možno aj skúsených poľovníkov,“ dodáva s úsmevom Margita Peťovská, vedúca kancelárie Obvodnej poľovníckej komory v Považskej Bystrici.
Bol to vlastne trest
Peter Pecík si spomína, ako sa stal vedúcim krúžku. „Jeho vedenie som dostal spolu s Miroslavom Pizúrom v podstate ako trest. Fungoval nejakú dobu pod združením, potom pracovať prestal, bola pauza. Nemal ho kto viesť. My sme boli mladí, tak nám to hneď prischlo,“ hovorí žartom.
Rokmi som si však k činnosti s deťmi vybudoval vzťah, začalo ho to nakoniec baviť a teraz je rád. Súťaží o prírode je však podľa poľovníka aj ochranára v jednej osobe na Slovensku málo.
„Kedysi sme chodievali aj na iné, zamerané na prírodu v širšom zábere. Tie už nie sú. A boli sme aj tu úspešní. Viackrát sme tu boli prví,“ hovorí Pecík.
Učenie aj zážitky
Počas krúžku sa stretávajú deti u neho doma, aby im mohol všetko prakticky ukazovať rovno na exponátoch či v literatúre.
Krúžok však nie je len o sedení nad literatúrou. Deti majú aj veľa zážitkov.
Boli napríklad s ochranármi na výjazde, keď strážili hniezdo orla, majú za sebou niekoľko výletov do Súľovských skál, na Strážov či len tak do lesa alebo do zvernice.
Láska k hore aj poľovníci v dome
Martinka Habudová chodí do krúžku už päť rokov.
„V škole vyhlásila pani riaditeľka krúžky, na ktoré sa môžeme prihlásiť. Bol medzi nimi aj poľovnícky, tak sme si povedali aj s Mariankou a ešte jednou spolužiačkou, že to skúsime. Nakoniec nás to celkom chytilo,“ spomína si.
Do hory chodievala odjakživa rada, brával ju otec. „Bolo to fajn, je síce stavbár, ale chodil často. Teraz už, žiaľ, nie, má problémy s kolenami,“ dodáva Maťka s tým, že je v lese fajn, hlavne pokoj.
U Marianky Cabajovej to bolo podobné, inšpirovalo ju však aj to, že do krúžku chodil aj jej brat. „My máme jednoducho v rodine samých poľovníkov,“ prezrádza.
Dodáva ešte, že keď povedia doma niečo, čo sa jej nepozdáva, aj ich poopraví. Veď skúseností nabrala v krúžku dosť. Marianka poučuje aj nás, že naozajstné poľovníctvo nie je len o love, ale vo veľkej miere o niečom celkom inom.
„O zver sa treba starať, v zime ju pravidelne prikrmovať. Aj to chodíme robiť v rámci krúžku. Zver treba chrániť, chovať až potom loviť.“
Zážitok z toho, čo skoro ráno videli
Deti zažili aj naozajstnú poľovačku. Dozvedáme sa, že človek sa pri nej hlavne poriadne nachodí a nastopuje.
„Musíme vedieť rozoznať, akému zvieraťu patria stopy, na ktoré narazíme, a tiež či ide o čerstvú alebo staršiu stopu,“ vysvetľuje Marianka.
V marikovských horách stopovali už aj medvede. Nevyhli sa, samozrejme, ani stretnutiu so zverou.
Do lesa sa podľa dievčat vraj oplatí ísť skoro ráno. „Keď si privstanete a vyleziete z postele skoro s tým, že v lese ste už o štvrtej ráno, môžete zažiť krásne pohľady. Napríklad stádo jelenej zveri v počte asi 60 kusov,“ hovorí Maťka s tým, že v marikovských horách je zveri neúrekom.
Minulú zimu narazili dievčatá aj na dve diviačice a asi šestnásť mladých. Strach vraj nemali, veď poľovník sa nesmie báť.
„Ale neboli až tak blízko,“ priznávajú nakoniec a tvrdia, že aj tento pohľad bol úžasný.
K poľovníkovi patrí aj pes
Patrik Žbodák bol tretím členom víťazného tímu. Do krúžku chodí dva roky, je mladší ako dievčatá.
„Tato vyštudoval lesnícku školu a je aj poľovník. Peťo je jeho kamarát. Pýtal sa, či by som nešiel do krúžku. Súhlasil som a veľmi sa mi páči,“ hovorí Patrik s tým, že o zvieratách vie veľa aj preto, že doma majú malú farmu.
Chovajú kozy, ovce, papagáje, zajace a ešte všeličo iné. Hovorí, že dobrý poľovník by mal mať aj šikovného a poslušného psa.
„Aj v testoch na súťaži sú otázky zamerané na psov,“ vysvetľuje. Zaujímalo nás tiež, aký by mal podľa neho byť správny poľovník.
„Mal by mať rád prírodu, nemal by sa báť a treba, aby bol aj pokojný,“ vysvetľuje Patrik.
Deti sa veľmi snažili vyhrať. „Chceli sme to hlavne, aby sme urobili Peťovi radosť. Tak mu zažiarili oči, keď vyhlasovali výsledky. Bolo to fajn, boli sme šťastní,“ hovorí Marianka a ostatní prikyvujú.
Najlepšie je v lese
No a na čo sa z prázdnin konkrétne dievčatá najviac tešia? Vraj na stanovačku.
Do mesta ich to až tak neláka. Veď u nich v horách je krásne. „Koľkokrát, keď sa pozriem od nás z okna, vidím len kúsok za domom pásť sa lane. To v meste nezažijete,“ prezrádza Maťka.
Základnú školu už skončila a ide na strednú. Nie však na lesnícku.
Ak sa bude chcieť ktorýkoľvek z víťazov celoslovenskej súťaže mladých poľovníkov venovať naďalej tento záľube, obvodná komora im cestu k nej uľahčí.
„Kto chce byť poľovníkom, musí absolvovať ročné vzdelávanie, čo stojí 500 eur. Oni ako víťazi súťaže, keď dovŕšia 16 rokov, dostanú toto vzdelávanie zadarmo,“ vysvetľuje Margita Peťovská.
