LYSÁ POD MAKYTOU. Pri hľadaní víťaza v našej tradičnej súťaži o dvadsať eur sme brázdili ulice Lysej pod Makytou cez víkend. Našli sme ho na druhý pokus.
Cestou do záhrady
Jarku Palúchovú sme zastavili neďaleko školy na bicykli. Vybrala sa do záhrady pre cibuľu. Majú ju pri chalupe, ktorá im zostala po starých rodičoch.
Spočiatku zostala prekvapená, o súťaži nevedela nič. Tvrdila však, že jej mama kupuje naše noviny pravidelne a doma ich určite má. Tak sme chvíľu počkali. My Obzor naozaj mali.
Peniaze využije pre deti Čítajte Pre mamu
„Kupujem vaše noviny pravidelne a prečítam všetko,“ povedala Júlia Javorková, keď doniesla jej dcéra noviny. Čakali sme ju v príjemnom tieni v záhrade ich domu.
Pani Julka bola veľmi rada. Bolia ju kĺby, pravidelne chodí do nemocnice na injekcie, aby sa jej uľavilo a zdá sa, že takáto liečba zaberá. Vraj radšej ako operácia. Musí si však priplatiť, a nie málo, tak výhra pôjde práve na liečbu.
Hovorili sme nakoniec spolu aj o zdravotníctve. Ľudí z Púchovskej doliny mrzí, že tu nemajú svojho obvodného lekára, a tiež, že im zrušili v Púchove časť nemocnice. Prezradila, že na chirurgii, ktorá tu nejaký čas fungovala, operovali aj ju na pruh a bola spokojná.
Na prelomenie veta majú viac času Čítajte Na Morave bolo dobre
Aj Júlia robila nejaký čas v zdravotníctve. „Ale nie na Slovensku, vo Vsetíne v nemocnici. Na dialýze, pomocnú silu,“ dodáva s tým, že na Morave bolo dobre. Vraj aj ľudia sú na Valašsku veľmi dobrosrdeční. Predtým pracovala na družstve, kde šila pracovné odevy. „Dnes si myslím, že som mala ísť na Moravu skôr. Pri šití mi nerobilo dobre dlhé sedenie na jednom mieste a v jednej polohe. Chodili sme však aj na výpomoc do poľa a nebola to veru tiež ľahká práca,“ hovorí teta s tým, že jej mohla dopomôcť aj ku problémom s kĺbmi.
Nezostala sama
Na starosť však pani Júlia nezostala sama. Dcérka býva u nej aj s rodinou.
„Bola som veľmi rada, keď sa sem presťahovali z Lúk. Veď zakrátko, čo nás opustil môj manžel, musela som ísť na operáciu. Nuž a ako by som kúrila a robila iné veci okolo domu, keby som zostala sama,“ hovorí teta.
Pokračujeme
Hovorili sme potom chvíľku na dvore o všeličom, aj pri malom pohostení, dobrom slivkovom koláči, ktorý teta Julka upiekla. Bol to príjemne strávený čas s dvomi milými ženami. Potešilo nás, že sme mohli niekomu aspoň trošku pomôcť. Naša súťaž pokračuje. Tak kupujte noviny, nikdy neviete, či nenarazíme na našich potulkách práve na vás. Možno budete mať šťastie ako pani Jarka a jej mama.
